ME 2014 pre slovenské družstvo skončili ako obvykle posledným zápasom round robin. V skupine A sme skončili na 16. mieste, v celkovom poradí na 33. mieste. Zo sedemnástich zápasov sme šesť vyhrali, jeden remizovali a desať prehrali. Tri výhry sme dosiahli proti postupujúcim družstvám. Mnohé naše prehry boli príliš vysoké. Z tohto hľadiska naša tohtoročná účasť na ME je zrkadlovým obrazom predchádzajúcich účastí na tejto súťaži.
Pred začiatkom ME som v tomto texte načrtol, čo nás na ME zhruba očakáva a čo by sme radi dosiahli. Dosiahnuté 33. mieste v novej zostave osobne pokladám za reálny odraz výkonnosti nášho bridžu.
Čo sa týka organizačnej časti našej hry, tak sme bez zmeny dodržali doma pripravený rozpis pre nasadzovanie do hry. Jednotlivé páry nastupovali na zápas po prečítaní pripravenej analýzy konvenčných kariet súperov, na zápas nastupovali vždy načas a zápasy sme skončili pred limitom, takže sme celú súťaž absolvovali bez napomenutia a teda aj bez trestného bodu, čo nebolo dosiaľ štandardom. A áno, vždy sme samozrejme nastúpili v reprezentačných tričkách.
Krátke hodnotenie hry jednotlivých párov.
Pre náš najvyššie hodnotený pár Tomčáni-Kemeňová som určil náročné osobné kritérium v Butleri: dosiahnuť výsledok okolo nuly. Reálny výsledok je výrazne horší: -0.58 impu. Ak aj zoberieme do úvahy, že mnou určené kritérium bolo príliš náročné, aj tak je dosiahnutý osobný výsledok v Butleri nedobrý. Keďže ide o opakovaný prípad tohto druhu na medzinárodných alebo nadnárodných súťažiach a pár v zásade pravidelne dosahuje horšie výsledky tohto druhu, tak sa zdá byť zrejmé usúdiť, že nejde o náhodu a že herná metóda, ktorá stačí doma na výhry v lige alebo na výhry v párových súťažiach, nie je dobrá pre kvalitnú súťaž družstiev. K tomu sa pridala herná nevyrovnanosť, technické chyby v card play a v licite a keď bolo zle, tak sa pridal aj poriadny kus smoly. Uvedené nedostatky je nepochybne v silách tohto páru odstrániť, je to určitá výzva, ale musí si byť tejto výzvy vedomý a musí ju chcieť prijať.
Nominácia páru Vodička-Kvoček asi vzbudila určité prekvapenie, ale zároveň neodzneli žiadne námietky, lebo u nás sa podpora mladých hráčov pokladá za svätú povinnosť. Vodička s Kvočekom však neboli nominovaní pre svoj dátum narodenia, ale preto, že ide o hráčov, ktorí o bridž prejavujú výrazný záujem a nominácia ich mala v tomto záujme utvrdiť. Bol to istým spôsobom aj hazard, lebo zlý osobný výsledok spojený s nedobrou hrou by mohol mať na ich herný rozvoj aj negatívny dopad. Svoju premiéru na tejto súťaž ale zvládli napokon nad očakávanie dobre, dosiahli v Butleri osobný výsledok -0. 75 impu, čo prekonalo moje pred súťažou nevyslovené očakávania (strata cca -1 imp) a nechali za sebou aj niektoré veľmi dobré páry. Pár sa podľa očakávania nevyhol niekoľkým začiatočníckym chybám a bežným bridžovým chybám, povzbudzujúca je však ich schopnosť učiť sa spojená s príjemným vystupovaním a v prvom rade sebakriticky orientovaným prístupom ku hre.
Tretí pár bol zložený z dvoch rutinérov, čiže Henc a ja. Nezainteresovaní nevedia, že ide o hráčov s rozdielnym štýlom hry napríklad ohľadom agresivity alebo hernej aktivity. Väčšinu týchto rozdielov sa napokon v príprave podarilo eliminovať, prípadne sme za ne v súťaži nezaplatili až tak veľkú daň ako sa dalo čakať. Aj tak sme však utrpeli v tejto oblasti zbytočné straty, kým v card play tomu tak nebolo (dve hrubé chyby v tejto oblasti neboli technického charakteru, skôr psychologického, lebo sme dobre vedeli ako rozdanie treba zahrať a rozdanie aj tak hrali, ale v akomsi krátkodobom blackoute sa od zvoleného štýlu odchýlili). Card play a hlavne obrana boli ziskovými elementami našej hry, čo sa napokon odzrkadlilo v splnení osobného výkonnostného cieľa Butlera v podobe hodnoty -0.2 impu na rozdanie.
Ešte niekoľko doplňujúcich informácií ohľadom ubytovania a logistiky. Ubytovanie na súkromí bola výborná vec, mali sme výrazne viac miesta ako v hoteli, netrpeli sme tzv. ponorkovou hotelovou chorobou a bolo to zároveň aj cenovo výhodnejšie. O stravu sme sa starali dvomi spôsobmi: alebo sme využívali plne vybavenú kuchyňu alebo reštauračné služby. Toto družstvo je "suché", jedno pivo na večeru bolo maximum. K ubytovaniu nebol poskytnutý internet, ale zakúpil som chorvátsku sim kartu s 3GB dát a urobili sme si vlastnú wifi sieť, akurát bolo otázne, či batéria v mojom mobile sa z tejto špičkovej prevádzky spamätá - zdá sa, že áno. Internet nám slúžil pre sledovanie výsledkov, obsluhu line up, sledovanie vugraphu na BBO - nakoľko živý vugraph bol aspoň podľa Fajtinkovej a mojej mienky natoľko zle nakonfigurovaný, že bol nesledovateľný. Vďaka internetu som mohol na náš web posielať aspoň základné informácie o našich výsledkoch. Čo sa týka cesty domov, tak naši mládežníci odišli z Rijeky autobusom v sobotu večer, kým zvyšok výpravy štartoval v nedeľu predpoludním autom. Apropó, auto. Murphyho zákon určil, že v piatok večer 20. júna, čiže večer pred odchodom, som na aute nečakane našiel poruchu, ktorá ma dosť vyplašila. Zašiel som z autom ku známemu mechanikovi, ten poruchu identifikoval ako klepanie ventilátora vnútorného obehu. Porucha sa nedala v krátkom čase odstrániť, ale klepanie sa prejavovalo len pri naštartovaní auta a jeho prevádzke nemalo vadiť. Tak aj bolo, ale ku pokoju to nepridalo. Do Opatija a aj domov sme však prišli v pohode.
Súčasťou ME bolo aj valné zhromaždenie EBL a voľba nového vedenia EBL. Tomuto dôležitému zasadaniu predchádzal galavečer, ktorého som sa musel (dostal som to prakticky príkazom) zúčastniť. Nebolo to zlé, aj dva ohňostroje nám vystrojili (nepýtajte sa ma prečo, lebo ja i jednu raketu pokladám za plýtvanie). V nedeľu predpoludním sa potom konalo spomínané valné zhromaždenie. Z dlhočiznej správy úradujúceho a znova zvoleného prezidenta EBL Y. Aubryho o činnosti EBL ma upútala exaktná zmienka o veľmi dobrej organizácii hier ESFG v Košiciach, ktorá pri hodnotení iných akcií tohto druhu chýbala. Podrobnejšie informácie o valnom zhromaždení nájdete v buletine č.9 alebo na stránke EBL.
Pokúsil som sa v tomto krátkom seriáli vecných článkov spostredkovať členom nášho SBZ výsledky slovenského družstva na ME2014 spolu s niekoľkými inými informáciami ohľadom nášho pobytu, cesty a niekoľko zaujímavostí z "kuchyne" slovenského družstvva. V mene nášho družstva chcem záverom poďakovať všetkým, ktorí sa o možnosť našej účasti na ME zaslúžili: v prvom rade vedeniu SBZ. Ďalej všetkým, ktorí nám prejavili podporu verejne alebo súkromne. Moja vďaka patri samozrejme každému členovi družstva za prístup ku reprezentácii našej krajiny a za nasadenie, s akým bojovali o čo najlepší výsledok.
