|
Dlhá cesta do Turecka (MEJ2013) |
|
|
|
Napísal Edo Velecký
|
|
20. 07. 2013 |
Slovenský bridž má za sebou istý míľnik: slovenská dorastenecká reprezentácia obsadila na ME juniorov vo Wroclavi v kategórii youngsters šieste miesto. Je to míľnik preto, lebo po prvý raz sa slovenská reprezentácia na podujatí tohto rangu nielen že dostala do prvej desiatky, ale dokonca získala veľmi cenné postupové miesto na majstrovstvá sveta. Pre náš bridž pri jeho málo početnej základni a nedostatku kvalitných hráčov je takéto umiestnenie istým spôsobom zázrak.
Priblížme si teda, čo k tomuto úspechu viedlo. Snáď najlepšie je začať u zloženia družstva. Družstvo hralo v zostave Juraj Kvoček - Jakub Jakabšic (stále v open), Adam Kubica - Martin Vodička (stále v zatvorenej miestnosti). Posledné dva zápasy miesto Vodičku odohral náhradník, Jakub Rumančík. Nehrajúcim kapitánom bol Robert Lukoťka.
Pár slov o našich hráčoch.
Martin Vodička je kmeňový člen KBK, na jeho hernom vývoji sa podpísalo viacero hráčov košického klubu, ale prioritnú úlohu zohral Gejza Boroš, s ktorým Martin hráva najviac. Martin je skutočný bridžový talent, ktorý má aj kartový inštinkt zabijáka a vie vycítiť vhodnú chvíľu na zisk slušnej dávky impov. Martin tohto roku maturoval, chystá sa do Bratislavy na štúdium jeho obľúbenej matematiky - v nej predstavuje svetovú extratriedu - čo vzbudzuje obavy o jeho bridžovú budúcnosť, lebo v Bratislave nieto funkčného bridžového klubu a Martin potrebuje väzbu na bridž a zároveň terén, ktorý by mu pomohol v ďalšom raste a pri odstránení niektorých (typicky košických - za toto ma v Košiciach zabijú...) nedostatkov.
Všetci ostatní hráči sa k bridžu dostali vďaka Ivanovi Tatranskému a Národnému bridžovému centru. Dvaja pochádzajú z Trnavy, jeden zo Žiliny a jeden z Nitry a sú prakticky poslednými mohykánmi z pôvodne početnejších krúžkov. Potvrdzuje to známy fakt, že získavanie mladých pre bridž je nielen náročná, ale vzhľadom na veľké straty nevďačná úloha. Pozitívna úloha a záslužná práca I. Tatranského je v tomto smere nepopierateľná. Spoločné bridžové korene však neznamenajú ďalší jednotný vývin hráčov.
Adam Kubica je členom žilinského bridžového kružku, novej to adresy na bridžovej mape Slovenska. Jazykový talent Adam má široké bridžové záujmy, venuje sa aj rozhodovaniu, vedie súťaže ako internetové na BBO, tak živé. Partnerstvom s Martinom vytvoril kvalitnú dvojicu, ktorá dostala už aj šancu v open reprezentácii, kde zahrala nad očakávanie. Adam hráva bridž na môj vkus však málo a tohto roku to asi bolo ešte menej ako vlani. Napriek tomu výkonnostne rastie a zbavuje sa aj nedostatkov, napríklad trémy pri hraní pod tlakom alebo vysokých záväzkov.
Kubo Jakabšic je celý svoj bridžový život spojený s Jurom Kvočkom. Kubo je tichý, sebakritický chlapec. Ak mám byť úprimný, tak neviem, či ho bridž skutočne baví aspoň natoľko ako squash, jeho druhý športový koníček. Tohto roku sa bridžu venoval relatívne viac ako zvyčajne a prejavilo sa to vo výkonnostnom náraste páru - napríklad na I.lige alebo na VC Košíc, kde podali s partnerom naozaj dobrý a hlavne vyvážený výkon. Napriek tomu som mal o jeho výkon najväčšie obavy, na internete totiž hráva s množstvom zbytočných chýb a mal som obavy, ako znesie záťaž na ME. Kubo však potvrdil, že živý bridž mu ide výrazne lepšie, vysporiadal sa so súťažou relatívne neuveriteľne dobre a z tohto hľadiska bol jeho výkon snáď najväčším pozitívnym prekvapením. Možno len dúfať, že tento úspech prispeje k tomu, aby sa bridžu venoval oveľa viac a svoj talent tak lepšie využil.
Juro Kvoček je zase iný príbeh. Jura bridž doslova baví, prelúskal napríklad množstvo bridžovej literatúry a vďaka tomu, že už tretí rok hrá tréningy na BBO s členmi open repre tímu alebo vďaka tomu, že v silnej bridžovej Prahe má možnosť získať hernú rutinu a inšpirácie z neslovenského (bridžovo dosť uzavretého) prostredia, má možno najlepšie predpoklady stať sa komplexným hráčom. Jurovou najväčšou slabinou sú občasne herné výpadky, prevažne spôsobené nepozornosťou, nedostatočnou koncentráciou. Hodí sa ešte dodať, že poslední traja menovaní sú tiež členmi KBK, ktorý týmto spôsobom a svojimi prostriedkami prejavuje podporu slovenského mládežníckeho bridžu.
Jakub Rumančík cestoval na ME ako náhradník a jeho úlohou bolo riešiť situáciu súvisiacu z odchodom Martina Vodičku na medzinárodnú olympiádu. Je treba oceniť, že Jakub túto úlohu prijal a že sa jej výborne zhostil. Jakub je určite jeden z najväčších talentov slovenského bridžu a jeho miesto v reprezentácii by bolo pevné, pokiaľ by mal partnera rovnako pre bridž zaujatého a zhruba rovnakej výkonnosti ako je jeho. Kým sa tak nestane, tak by mal využiť štúdium v Prahe pre svoj bridžový rast.
Nehrajúcim kapitánom bol Robert Lukoťka, alias Relé-Relátko. Relé má za sebou hráčsku skúsenosť z ME Jesole a z olympiády v Pekingu. Nehrajúcim kapitánom sa stal potom ako funkciu položil J. Tomčáni, znechutený prístupom mladých hráčov ku svojmu výkonnostnému rastu. Ani Relému sa tento prístup nepodarilo zmeniť (možno sa to zmeniť ani nedá, lebo juniorov máme málo a tak necítia konkurenčný tlak). Relé bral svoju funkciu pragmatickejšie. Musím ho pochváliť zato, ako vyriešil problém súvisiaci s odchodom Martina na matematickú olympiádu - už známe riešenie vyzerá jednoducho, ale v skutočnosti je geniálne. Na ME sa ohľadom družstva venoval ich kompletnému servisu, nosil im na obed pizze zo vzdialených reštaurácií, občas večer vyváral, proste nepochybne prispel ku dobrej atmosfére v družstve. Dobre vyriešil aj logistický problém súvisiaci s Martinovým predčasným odchodom. Jeho skeptické predzápasové poznámky asi hráčov iritovali, ale tu možno platilo, že všetko zlé je na niečo dobré.
Poďme teraz ku predsúťažovej príprave mladých.
Na túto tému skúsim poskytnúť širší pohľad. Každý z týchto chlapcov hrá bridž už relatívne dlhší čas. Po úvodnej, nazvime ju zaškolovacej fáze, nasledovalo u nich obdobie možno štvorročné a za tento čas zohrali viacero domácich turnajov, domácich súťaží, absolvovali niekoľko tréningových kempov v Čechách a niektorí (Kvoček) aj relatívne kvalitnejšie zahraničné turnaje. Pravdepodobne najvýznamnejšia bola účasť na svetovom mládežníckom kongrese v Opatiji (všetci mimo Rumančíka), na párovom ME vo Vejle (Jakabšic-Kvoček) ale aj účasť na otvorených ESFG v Talline (Kubica-Vodička) a na svetových hrách v Lille (Kvoček). Na tieto súťaže boli títo hráči na rozdiel od minulosti nominovaní vtedy, keď už mali za sebou tzv. zaškolovaciu fázu a začali nadobúdať hernú prax. Akú minulosť spomínam? Na ME2004 do Prahy a do Jesola v roku 2007 sme následkom nadšenia, že vo zväze sa objavili po rokoch mladí hráči, nominovali hráčov, ktorí ešte boli v zaškolovacej fáze alebo boli tesne za ňou, proste mali minimum nielen vedomostí, ale aj skúseností. Výsledkom účasti na týchto ME bola napokon tzv. írska masáž - írska preto, lebo tohto roku drvili na ME Írov podobne ako kedysi naše reprezentačné družstvá a írski hráči tým boli samozrejme veľmi znechutení a deprimovaní. Pre vystavenie hráčov potenciálnej írskej masáži existujú isté optimistické argumenty: predpokladá sa, že hráči získajú skúsenosti, ktoré neskôr zúročia. Je to však hazardná taktika a v P-SBZ sme sa rozhodli, že nebudeme v budúcnosti posielať začiatočníkov na špičkové súťaže a hazardovať nielen s ich hráčskou budúcnosťou (lebo výrazný neúspech mnohých odradí), ale aj s menom štátnej reprezentácie. Miesto toho sme skúsili taktiku postupného získavania skúseností, samozrejme v rámci našich možností a zdrojov. Táto taktika sa ukázala ako výrazne lepšia než metodika, ktorú pracovne nazývam írskou masážou.
Teraz ku samotnej príprave družstva na ME. Žiaľ, nemožno hovoriť o organizovanej a cielenej príprave družstva. Dôvodov je viac, ako objektívnych, tak subjektívnych. Významnú úlohu zohrala skutočnosť, že Adam a Maťo boli tohto roku maturanti a zároveň mali prijímačky na vysokú školu. K tomu treba uviesť známu skutočnosť, že matematika je Maťovou prioritou číslo jedna a v rámci prípravy na matematickú olympiádu absolvoval rôzne sústredenia, ktoré uberali z jeho voľného času. Z týchto dôvodov nedošlo k realizácii ponuky družstva Légie Košice na hranie pravidelných tréningových zápasov na BBO doplňaných analýzami hry medzi týmto družstvom a juniorským družstvom ako aj ponuky zorganizovať zápasy s inými kvalitnými súpermi. Ale nielen toto sa nepodarilo. Pre mňa z viacmenej nejasných dôvodov nedošlo ku plánovanému spoločnému tréningovému kempu reprezentácie open a juniorov (musím však kriticky dodať, že organizácie tohto stretnutia som sa chytil trochu neskoro). Príprava páru Kubica-Vodička tak zostala hlavne na teoretickej rovine, pričom na príprave licitačného systému pracovali s Gejzom Borošom. Z hernej stránky zohrali niekoľko rozdaní v rámci internetových turnajov NBC, k tomu účasť na VC Košice, snáď som nič dôležitého nevynechal, ale aj keď je to lepšie ako nič, z praktickej stránky to predstavuje zúfalé minimum. Druhý pár bol na tom o čosi lepšie. Bol ochotný zúčasťňovať sa vyššie spomínaného programu. Hral naviac I. ligu, pravidelne hral internetové zápasy organizované Alešom Medlínom. Traja z hráčov mali aj nejaké "individuálne" aktivity (Budapešť, Michalovce, Žilina, Slavonice, liga). Je zároveň pravdepodobné, že som niečo vynechal, nesnažím sa podať kompletný obraz, nekutrem na webe po tom kto hral ktorý turnaj, ale jeho kontúry. A podľa nich je zrejmé, že príprava na súťaž bola neprimerane slabá. Vinu vidím ako u hráčov samotných, v ich nedostatočnej motivácii, vinu vidím v známych a v permanentných rozporoch v rámci slovenského bridžu a vinu vidím aj v tom, že inštitúciu takejto prípravy a jej organizácie nemáme v SBZ dostatočne spracovanú a tak vytvárame stav, ktorý hráčom umožňuje sa príprave vyhnúť.
Za týchto okolností odchádzala reprezentácia na ME do Wroclavi. Možno povedať, že pretrvávala radosť z toho, že na európsku súťaž konečne posielame vyspelých hráčov a nie začiatočníkov ako predtým, avšak zároveň mrzutosť nad tým, že hráči neabsolvovali adekvátnu prípravu. Nezostalo však nič iné ako rešpektovať tento stav. Aké boli očakávania ohľadom výsledku? Bridžový výsledok je vždy ťažké uhádnuť, je to kapitola sama o sebe a je lepšie sa jej vyhnúť. Osobne som však tipoval 12-14 miesto, ktoré sa optimisticky mohlo zmeniť na zhruba 10 miesto. Vyššie nie. Pre vyššie umiestnenie nehovorili žiadne faktory. Je mi potešením povedať, že som sa zmýlil. Ako je známe, reprezentácia napokon skončila na šiestom mieste, ktoré je dokonca postupovým miestom na MS na budúci rok. Je to senzácia toho typu ako keď Slovensko porazilo na MS2010 taliansku futbalovú reprezentáciu.
Ako sa to mohlo stať? Ako a prečo sa to stalo? Exaktnú odpoveď nečakajte. Ale je zrejme, že rozhodla ich výborná forma. Prečo a ako vznikla, môžeme len hádať, lebo pre vznik dobrej športovej formy neexistuje presný postup, len isté doporučenia. Tak je to aj v bridži. Jeden príklad za všetky. Každoročne na jar sa v holandskom White House zvykne konať súťaž juniorských európskych družstiev, akési malé majstrovstvá Európy. Tohto roku túto súťaž vyhrali Maďari. Tí potom doma absolvovali naozaj serióznu prípravu, ale na ME skončili až na 16. mieste. Prečo im to na jar šlo a teraz nie? To nevie exaktne povedať nik a ani oni sami. Prečo naši zrazu chytili formu? Neviem, ale niekoľko námetov ponúknem.
V družstve bola dobrá pohoda, neboli pod žiadnym tlakom. Chlapci si rozumejú, nie sú vzájomne konfliktné typy a hru v reprezentácii - pokiaľ nejde o prípravu na ňu :) - si cenia. Samozrejme, hrali na doraz, s vynaložením maximálneho úsilia, ale to hral každý zo súperov. Niekde tu - v tomto prostredí, ktoré si sami vytvorili - vzniklo to zo športového hľadiska najdôležitejšie, ich výborná forma. To bolo rozhodujúce. Mimo dvoch alebo troch zápasov (počet je vec názoru), ktoré sa výrazne nevydarili a na ktoré radšej zabudnime, zvyšok turnaja ich sprevádzala spomínaná výborná forma.
V čom sa tá forma konkrétne odzrkadlila? Skúsim vymenovať niekoľko oblastí:
- Družstvo sa vyhlo debaklom. Neboli 1100, neboli 800 a podobné znechucujúce sitácie. Bolo niekoľko licitačných nedorozumení, ale bolo ich oveľa menej ako sa dalo čakať.
- Reverzne ku predošlému bodu družstvo vedelo získať 1100 alebo 800 v rozdaniach, kde o nič nešlo a teda to boli výrazné zisky. Vedelo si počkať na licitačné nedorozumenia súperov a využiť ich vo svoj prospech.
- Družstvo malo veľmi slušnú slemovú licitáciu a zároveň sa - čo je naozaj dôležité - veľmi úspešne vyhli licitu zlých slemov.
- Reverzne ku predošlému bodu družstvo často získavalo na príliš agresívnej slemovej licitácii súperov
- Družstvo bolo úspešné v jednej najťažších licitačných oblastí, vo vysoko úrovňovej súťažnej licitácii.
- Aj keď card play mala z hľadiska expertného zrejmé medzery, tak hráči hrali lepšie ako je ich štandard.
- Družstvo bolo vzácne vyrovnané, čo zdá sa prispievalo ku väčšej hernej pohode.
- Družstvo vydržalo tlak hry v dvoch pároch. Zaujímavé bolo, že pár Vodička-Kubica ku koncu súťaže svoju hru zrýchľoval, čo zvyčajne svedčí o tom, že že dotyční hráči nie sú unavení (samozrejme, bolo by lepšie hrať v šestici, ale máme len päť hráčov zodpovedajúcej výkonnosti).
- Keď ste vo forme, tak trafíte impasy, tak trafíte výnos, proste riešite situácie, ktoré sú väčšinou 50-50 tak, ako keby pravdepodobnosť pre vás neplatila a celkovo na tom získavate. Vraví sa tomu šťastie a hráčom vo forme šťastena praje.
Spolu tieto body vytvárajú ovzdušie, že vás hra baví, že nie ste až toľko unavení ako by ste unavení mali byť a že riešite ťažké situácie správne a optimálne. Tak nejako to zvonku - zvonku preto, lebo som nebol na mieste konania ME - vyzeralo (ale odkibicoval som prakticky všetky zápasy, videl všetky naše zápisy, niečo som si prekonzultoval, takže nevarím len z púhej vody). Byť vo forme je skvelá vec :).
A teraz si predstavte, že by mali za sebou aj serióznu prípravu. Možno namietnuť - viď príklad s Maďarmi, že by to nemusel byť prínosom. V skutočnosti však ale v našej hre odborná príprava vždy prospeje. Hráč totiž teoreticky a aj prakticky rastie a vo vhodnej chvíli mu táto príprava ponúkne riešenie, na ktoré by sám u stolíka neprišiel. Odborná príprava je čosi ako zvyšovanie sumáru špeciálnych postupov pre dané situácie. Bridž je hra zložená mimo iného z tisícov drobných poznatkov, poznatkov, o ktorých musíte počuť niekedy predtým, než ich pri hre použijete. Predstava, že bez odbornej prípravy ich hráč sám objaví, je ilúzia, ktorá ma životnosť v mizivom percente prípadov. Preto J. Tomčáni, najúspešnejší slovenský hráč posledných rokov, hovorí: " ... teraz ma ešte trochu viac ...., čo sú to za ľudia tí naši hniloši, že neboli schopní sa lepšie pripravovať, už mohli útočiť na medaile." Tomčo má samozrejme pravdu.
Takže takto z môjho pohľadu vyzerá príbeh našej dorasteneckej reprezentácie. Na záver ale to najpodstatnejšie. Nech bolo akokoľvek, nech sú pohľady na minulosť, na prípravu akékoľvek, tak ich hra, ich úspech, štýlový bridž, to všetko nepochybne potešilo každého priaznivca bridžu u nás doma. Dúfame, že podobných pozitívnych zážitkov si z tohto zdroja ešte užijeme. Na Turecko sa tešíme spolu s nimi a budeme im samozrejme opäť držať palce.
Ďalšie články na túto tému:
|
Nemáte oprávnenie pridať komentár.
|
Komentár
RSS informačný kanál komentárov k tomuto článku.