Home Slovenský bridž O lige po lige
O lige po lige Tlačiť E-mail
Pondelok, 19 Október 2009 07:58


Práve sme dohrali ligový ročník 2009. Je potešiteľné, že sme ho odohrali kompletne a bez väčších problémov. Niektoré problémy(možno slovo maličkosti by podstatu vystihovalo presnejšie) však pretrvávajú a vznikajú zbytočne.


Jedným z opakujúcich sa problémov je pravidelná debata kapitánov o určení začiatkov jednotlivých kôl, pričom často stojíme pred problémom, že väčšina sa musí prispôsobiť nejakej nezodpovednej požiadavke menšiny alebo dokonca len jedného hráča. V Košiciach sme museli riešiť problém, že družstvo Klasik bolo schopné v nedeľu hrať v kompletnej zostave len do zhruba 13.30 hod, lebo jeden z jeho hráčov odchádzal z Košíc v nedeľu vlakom do Bratislavy o 14.02 hod, pričom na nedeľu sú plánované 2 kolá po 40 rozdaniach. Aby nevznikol problém,  že družstvo Klasik neodohrá všetky rozdania (viete si predstaviť ten cirkus, keby neodohrali všetky rozdania a vypadli z ligy?), tak som presvedčil ostatných kapitánov, aby sme v nedeľu začali o ôsmej ráno a potom som celý víkend počúval od členov môjho družstva v podstate oprávnené výčitky, že na jednej strane som odporca ranného bridžu a robím si výsmech zo slovenského zvyku hrať bridž povedzme pred deviatou hodinou a na druhej strane v jednotlivých prípadoch sám takýto termín navrhnem. Riešenie problému je pritom jednoduché. Treba  doplniť do propozícií termíny začiatkov jednotlivých kôl, pričom stačí vychádzať z dvojročnej skúsenosti, ktorá nám vraví, že je možné hrať jednotlivé kolá v nasledujúcich časoch:

  • sobota, 1.kolo: 13.00 hod
  • sobota 2.kolo: 16.00 hod
  • sobota 3.kolo: 20.00 hod
  • nedeľa 4.kolo: 9.00 hod
  • nedeľa 5.kolo: 12.00 hod

Jedno kolo pritom trvá 160 minút, prvých desať rozdaní  75 minút (rozdania sú vopred namiešané, na rozdanie pripadá  7.5 minúty), potom desaťminútová prestávka na spočítanie výsledkov, následne ďalších 75 minút na druhých desať rozdaní a potom máme zhruba 20 minút do začiatku druhého kola, pričom jedinou výnimkou je prestávka medzi druhým a tretím kolom, kde je 80  minút na večeru. Pre hráčov sú to asi vyhovujúce termíny a ak sa niekto ocitne pod tlakom, tak je to akurát organizátor súťaže, ktorému však hráči môžu pomôcť aspoň tým, že v hracej miestnosti budú udržiavať elementárny poriadok a nie typický  bridžový bordel, ktorého základom sú bordy rozhádzané po všetkých možných stoličkách a stoloch, roztrúsené zápisové listky ozdobené nekonečným množstvom kávových a čajových pohárov spolu s inými kontajnermi na uschovávanie tekutím alebo potravy. Ľudia, prosím Vás, rozmýšľali ste niekedy nad tým, že organizátor súťaže nie je váš sluha alebo poskok a že mu treba pomôcť, ak chcete, aby sa na to nabudúce nevybodol a nešiel radšej na ryby? Ešte jedna poznámka: pri navrhnutom časovom rozvrhu končí posledné kolo zhruba o 14.40 hod. Vlaky z Košíc do Bratislavy odchádzaju aj o 15.00, o 15.25, o 16.02, proste možností je neúrekom (aj opačne,  z Bratislavy do Košíc alebo až do Michaloviec termín vyhovuje).  Ak budeme mať určené termíny, tak pred začatím súťaže budú aj pravidlá ohľadom začiatku kryštáľovo jasné a nebudeme sa musieť prispôsobovať jednému alebo niektorým hráčom, ale oni sa budú musieť prispôsobiť pravidlám súťaže a tak máme o jeden zdroj problémov alebo konfliktov menej.


Náväzným problémom je dodržiavanie určených časových limitov, pričom teraz mám na mysli dodržiavanie časových limitov pre dĺžku kola. Naše propozície sú ohľadom dodrziavania časového limitu vyslovene nejasné - citujem príslušnú pasáž: 

"Po uplynutí časového limitu sa nezohraté rozdania, pokiaľ je to s prihliadnutím na organizačné obmedzenia možné, dohrávajú. Pokiaľ to nie je možné, vedúci zruší nezohraté rozdania a pridelí prípadné pokuty"

a sú teda zároveň ďalším potenciálnym zdrojom konfliktu, lebo slovíčko "možné" nemá jasný logický a právny význam, ale závisí od subjektívnej interpretácie. Zároveň hráčov v podstate nič nenúti dodržiavať časový limit pre dané kolo, lebo nad nimi nevisí explicitná hrozba trestu. A tak sa končí dané kolo s oneskorením a tak sa ani žiadne sankcie neudeľujú a tak sa organizátor dostavá do časového stresu... Riešenie je jednoduché a nikto nemôže mať námietky: určiť presné pravidlá pre udeľovanie pokút v podobe straty adekvátneho množstva VP(nie odobratie rozdania!) za nedodržanie časového limitu a dodržiavať ich. 


S rozdaniami súvisí ďalší problém, ktorý opakovane nadhodil Paľo Mokráň. Ide o to, že na všetkých stoloch hráme naraz tie isté rozdania a pritom stoly máme príliš blízko pri sebe, takže môže dôjst ku chcenému/nechcenému "úniku informácii". Ja osobne túto obavu veľmi nezdieľam, ale zároveň jej rozumiem a preto ju týmto spôsobom pripomínam. Samotné riešenie alebo neriešenie  nechávam na tých, čo súťaže organizujú.


Ak už hovoríme o podozreniach, tak už druhý rok opakujú niektorí hráči toho istého družstva (netreba menovať, ktorého družstva, že?) svoje podozrenia o manipulácii výsledkov. Kým predošlé podozrenie o možnom úniku informácií pri hraní tých istých rozdaní na stoloch umiestnených blízko pri sebe je proste len obyčajná a pochopiteľná obava, tak reči o manipulácii výsledkov sú nielen prejavom ťažko pochopiteľnej paranoie, ale zároveň vysoko urážlivé pre obviňovaných, lebo ide o jedno z najškandalóznejších  obvinení, aké možno v športe šíriť. Čo tak už konečne schváliť disciplinárny poriadok, páni z predsedníctva? Už samotná jeho existencia,  už samotná definícia toho, čo je pokladané za neúnosne v športových vzťahoch by mohla prispieť ku zvýšeniu etiky. A aj keď etické a morálne pravidlá človek získava výchovou a životnou skúsenosťou a žiadny disciplinárny poriadok ich nemôže nahradiť, aj tak existencia presnejších pravidiel a právneho rámca (a to sa týka nielen disciplíny, ale aj propozícií ligy) prispieva ku skvalitneniu hráčskeho prostredia a je nástrojom, ktorý sťažuje využívanie slabín demokratického prostredia tým, ktorí majú svoju životnú filozofiu postavenú na hesle: najskôr ja a ostatní su osratí.

Ohľadom samotnej organizácie ešte jedna téma na úvahu. Súčasná I.liga potrebuje osvieženie. Osvieženie by mohlo mať viac foriem, ale asi najlepším osviežením by bolo rozšírenie počtu hrajúcich družstiev. Povedzme na osem, povedzme od roku 2011. Povedzme tak, že v ročníku 2010 by dve prvé družstvá z II. ligy ako v každom inom ročníku postúpili  do I.ligy a dve druhé družstvá z II. ligy by si zahrali baráž s vypadávajúcimi družstvami z I.ligy (alebo by sa tých osem družstiev vytvorilo nejako ináč). Osem družstiev môže potom hrať ligu v podobnom režime ako sa hraje dnes, akurát by to chcelo menej rozdaní v jednom zápase. Povedzme 16 miesto 20. To by znamenalo za víkend 112 (16x7) rozdaní, čo by ale asi robilo problémy. Možno by stačilo 15 rozdaní v jednom zápase (105 za víkend), ale to by bolo treba umlčat niektorých puritánov, ktorým by takého číslo vadilo. Mohli by sme hrať aj iný model. Nie dvojkolový, ale jednokolový, pritom hrať zápasy na 32 rozdaní. To by ale znamenalo, že by sme hrali 2 sústredenia, ale v jednom sústredení by sme museli odohrať 4 zápasy, čo zase znamená, že jedno sústredenia by muselo začat už v piatok (napchat 128 rozdaní do jeden a pol dňa nie je rozumné). Alebo by sme mohli zvolilť spôsob, že na jarnom sústredení si zahrá každý s každým a na jesennom sústredení hrajú prvé 4 družstvá o titul zápasy na 32 rozdaní, kým zvyšné štyri družstvá zase o vypadnutie. Alebo... no možností je neúrekom. Ale osviežiť ligu rozšírením počtu družstiev by sa hodilo.


Záverom sa zmienim o hernej úrovni ligy. Víťazné družstvo Lozorna bolo na rozdiel od minulého ročníka zložené tentoraz už z troch silných párov a táto skutočnosť sa prejavila v náraste jeho dominancie v súťaži. Výrazný odstup od ostatných družstiev vznikol nielen vďaka zvýšeniu kvality družstva Lozorna, ale aj skutočne zodpovednou hrou každého hráča a zároveň tým, že nám naozaj prialo dostatočne aj šťastie - napríklad ja s Tomčánim sme v jesennej časti 3 krát splnili 3nt, kde súper netrafil (občas nepochopiteľne) výnos, pričom mal od prvého výnosu v inej farbe na stiahnutie hneď 5-6 zdvihov. Spolu napokon tieto 3 faktory (silnejšia zostava, zodpovedná hra a žičlivosť šťasteny) vytvorili podmienky pre bezprecedentné a drvivé víťazstvo v súťaži. Zvyšných 5 družstiev môžeme rozdeliť na 2 skupiny. Prvú skupinu tvoria družstvá Inter, Cassovia a Boros. V zásade ide o typických predstaviteľov lepšieho slovenského bridžu, čiže ide o družstvá zložené väčšinou zo kvalitných a skúsených hráčov, trpiacich však na najväčšiu chorobu nášho bridžu: schopnosť urobiť nečakanú a zbytočnú volovinu hocikedy, neraz aj s veľmi jednoduchou kartou a v jednoduchej situácii. Vec nepochopiteľná,  jedno zo slovenských herných špecifík. Každopádne nevidieť ich hrať v lige by bola naozaj škoda. Tabuľka bola tentoraz pravdivá i čo sa týka vypadajúcich. Družstvá RGB a Klasik boli herne najslabšie a dopúšťali sa - nechcem nikomu krivdiť, ale vyslovene sa to tlačí do pera - aj elementárnych chýb, v družstve  RGB možno pozorovať hrubé chyby v card play, v Klasiku zase (odkibicoval som 2 polovičky zápasov) nejasnosť licitačných sekvencií už v prvom alebo druhom kole licitácie a výrazne účelovú partnerskú debatu o výsledku rozdania. Osviežením ligy boli dvaja dorastenci. Mladého Košičana som však žiaľ nemal možnosť vidieť v akcii, takže nemôžem poslúžiť žiadnym postrehom (aj to vyššie napísané sú skôr postrehy ako principiálne charakteristiky), kým Jura Kvočeka mám obkukaného z BBO a tak pre mňa jeho hra žiadnou novinkou nie je a môžem povedať len toľko, že na rozdiel od BBO tentoraz zahral (v zápase proti nám) slušne a čo je ešte dôležitejšie, preukázal normálne bridžové myslenie. Prečo zdôrazňujem potrebu zdravého a normálneho bridžového myslenia? No, na to si odpovedzte sami :).

K tomuto článku povolil autor komentáre od registrovaných čitateľov. Registrácia je rýchly a automatický proces, ktorý môžete zahájiť kliknutím na tento odkaz.

 

Pridať komentár

Bezpečnostný kód
Obnoviť

„Bůh stvořil člověka, když ho přestaly bavit opice. Na další pokusy už pak neměl nervy.“ Mark Twain