Pred začiatkom jarnej konferencie SBL sme (zase) riešili problém, či majú byť výsledky zápasov priebežne zobrazované. Napokon sme sa zhodli (kapitáni družstiev), že nebudú priebežne zobrazované výsledky tých družstiev, ktorých kapitáni boli proti. Bolo to teda dosť chaotické riešenie :-).

Je priebežné zobrazovanie výsledkov pre bridž krokom vpred alebo nie? Skúsim túto otázku riešiť systémovo. Nebude to ľahké, lebo som odporca priebežného zobrazovania výsledkov, tzv. live scoringu (občas aj barometer). Môj odpor je konzervatívneho charakteru a vyplýva z presvedčenia, že live scoring mení charakter našej hry a mení ho nedobrým smerom. Skúsim teraz toto tvrdenie dokázať.

1. V iných športoch je bežné vedieť priebežný stav. Zorientovať sa v priebežnom stave je základným športovým predpokladom a ak nám to súčasné technické prostriedky umožňujú, tak by to bolo hriech nevyužiť.
2. Nie je rozdiel medzi znalosťou priebežného stavu po ukončení konkrétneho zápasu, jeho polovičky, jeho niektorej časti, daného kola a medzi jeho znalosťou počas hry. Keďže výsledky páru alebo družstva sú známe po skončení hracích jednotiek, tak odpor proti ich priebežnému zobrazovaniu počas hracej jednotky je nelogický.
3. Znalosť priebežného stavu dáva hre nové psychologické rozmery, čo môže bridž urobiť atraktívnejším už aj preto, lebo z psychologického hľadiska ide o hru skôr chudobnejšiu.
4. Znalosť priebežného stavu súťaž hlavne ku jej koncu výrazne dramatizuje a robí ju pútavejšou hlavne vtedy, ak je súboj o niektoré miesto tesný.
5. Vyššia dramatičnosť súťaže môže prilákať sponzorov, divákov a možno aj nových hráčov.

1. Čo je v iných športoch štandard, nemusí platiť všeobecne a nie je to ani účelné. Krasokorčuliar, zjazdár, sankár, bobista alebo gymnasta nikdy nebude poznať počas jeho vystúpenia záverečnú hodnotu jeho vystúpenia. takýto športovec má jedinú možnosť ako docieliť výhru: ísť rýchlejšie ako asi pôjdu súperi, cvičiť lepšie, byť silnejším, proste gradovať svoj výkon čo najviac.
2. Povedzme, že družstvo zápas pred poslednými desiatimi rozdaniami prehráva o 10 impov a potrebuje zápas vyhrať. Za takejto situácie družstvo sadne do zápasu v podstate s normálnou taktikou a skúsi ho vyhrať lepším bridžom. Ak však družstvo prehráva zápas o 10 impov pred posledným rozdaním a vie o tom, tak mu normálna taktika už nemusí priniesť úspech a tak siahne po extrémnejšej metóde: skúsi docieliť zmenu stavu licitovaním alebo hrou proti pravdepodobnosti. Táto situácia však nemusí byť riešená takto jednoznačne, lebo poskytuje možnosti rôznych taktických obratov - ak jeden zo súperov bude viesť o 10 impov a bude toho názoru, že prehrávajúce družstvo v poslednom rozdaní zalicituje veľmi ostrý slem, tak môže preventívne tento slem skúsiť aj ono. Alebo sa môže stať to, že prehrávajúce družstvo tento slem nezalicituje a nechá vyhrávajúce družstvo, aby sa licitom ostrého slemu porazilo samo. Vedomosť o stave zápasu vnáša do hry rôzne taktické úvahy, ktoré sa bez tejto vedomosti v hre vyskytujú len zriedka alebo vôbec. A tieto prvky budú tým silnejšie, čím bližší bude koniec zápasu, čím tesnejší bude stav zápasu a čím nutnejšia bude potreba stav zápasu zmeniť.
3. Vedomosť o priebežnom výsledku nepochybne dáva hre nové rozmery: ten, kto stojí nedobre, začne zvyčajne hrať agresívne, nastreľovať záväzky, kým ten, kto stojí dobre, bude mať tendenciu hrať opatrnejšie. To samo o sebe ešte nemusí byť zle, niekto to môže vidieť pozitívne, niekto negatívne. Ja to vidím negatívne, lebo takáto hra silnejšie ovplyvňuje výsledok nezúčastneného páru alebo družstva.
4. Znalosť priebežného výsledku ku koncu zápasu/súťaže vo väčšine športov vedie ku zvýšeniu úsilia tým skôr, čím skôr existuje šanca na zmenu a čím bližšie je koniec zápasu. Športovci nasadzujú posledné rezervy síl s cieľom docieliť kýžený výsledok. Čo však nasadí bridžista? Bude hrať rýchlejšie :-)? Alebo inteligentnejšie ako doteraz? Kdeže. Vsadí na šťastie.
5. Skeptik vie, že bridž nemá potenciál priťahovať nových záujemcov o hru nejakými vnútornými zmenami organizácie hry, jej hodnotenia, atdˇ. V skutočnosti je bridž z tohto hľadiska pre laika nepochopiteľná hra, ktorej organizačným problémom (niektoré ešte spomeniem) nerozumie. Tento argument je teda vedľa.
6. Live scoring posilňuje možnosť odovzdávania výsledkov spriateleným hráčom, prípadne posilňuje pôdu pre takéto podozrenia, čo je výrazne negatívny jav.

1. Má sa live scoring používať v každom type súťaže (imp, mp, bam) alebo len v niektorých?
2. Má sa live scoring používať len v niektorých súťažiach, napríklad špičkových alebo by sa mal používať v každej súťaži, napríklad aj u štandardného švajčiara na súťažiach typu VC?
3. Kedy sa majú začať výsledky oznamovať? Hneď ako sú k dispozícii, s nejakým oneskorením, po nejakých skupinách, blokoch, atď? A kedy ich prestať oznamovať? V poslednom rozhodujúcom kole, v niekoľkých posledných rozdaniach každého zápasu alebo ich oznamovať stále? Majú mať hráči prehľad o výsledkoch všetkých hráčov a v každej súťaži a v každom čase, čiže aj v tom rozhodujúcom?
4. Majú byť výsledky poskytované hráčom v podstate totožné s dátami o stave zápasu, ktoré sa poskytujú na hracích serveroch ako BBO, vo vugraphe na mieste konania súťaže alebo na webové stránky?
5. Je nejaký rozdiel medzi live scoringom KO zápasov, ktoré neovplyvňujú výsledok iných zápasov a medzi live scoringom súťaží typu round robin alebo švajčiar?
6. Je nejaký rozdiel medzi klasickým barometrom, ktorý vyžaduje súčasné odohranie toho istého rozdania na všetkých stoloch naraz a medzi barometrom, kde sa klasickým pohybom viacerých rozdaní?
7. Majú byť bridgematy v súťažiach párov nastavené tak, že poskytujú prehľad o počte získaných mp v rozdaní len podľa danej sekcie alebo za všetky sekcie alebo ani za jednu?
8. Majú sa v rámci live scoringu v súťažiach družstiev zobrazovať aj priebežné výsledky Butlera? Ak áno, tak čím tieto priebežné výsledky prispievajú ku vyššej hodnote súťaže?

Nemám dostatočný prehľad, takže tieto informácie nebudú celistvé. Prvé skúsenosti s live scoringom pochádzajú z USA z pred zhruba 50 rokov. Napriek skorému začiatku sú Američania v podstate doteraz oponentami tejto metódy a používajú ju na jedinej špičkovej súťaži: vo finále Reisingera hraného klasickým barometrom (na všetkých stoloch rovnaké rozdanie v tom istom čase) a hodnoteného metódou BAM. Svetové a európske súťaže sa hrajú bez live scoringu (dôvod je možno ideový, ale určite aj technický, lebo zaistiť viditeľnosť všetkých výsledkov na celej hernej ploche nie je lacné a nikto nechce, aby pokiaľ tak nie je, hráči odbiehali od stolíka zistiť priebežný výsledok). Na národnej úrovni to však môže byť pestrejšie, napríklad v českej lige sa používa a použila sa už aj na niektorých slovenských súťažiach (spoločný menovateľ snáď netreba menovať). S metódou experimentujú aj Poliaci, ale nevidel som ju použiť ani v Maďarsku, ani v Rakúsku alebo ani v Pule. Na bridžovom servere BBO sa podľa môjho odhadu väčšina zápasov hraje bez barometra, také je aj doporučené nastavenie v dlhodobých súťažiach, napríklad v Intercity lige, ale zároveň sa uvádza, že kapitáni sa môžu dohodnúť na inom nastavení. Možno sa mýlim, ale pokladám presadzovanie live scoringu v súčastnosti skôr za lokálny problém podporovaný niektorými jednotlivcami. Na druhej strane to samozrejme neznamená, že táto metóda je zlá. Mnoho noviniek sa v bridži presadilo postupne, začínajúc od minimálnej podpory (umelé hlášky, alertovanie, sponzorský bridž) a dnes už majú širokú podporu.

Bridž je hra logická. Cieľom hráčov je zlepšovať sa technicky. Týka sa to ako licitácie tak card play. Zlepšovanie hernej techniky je prvoradým cieľom. Dobrý hráč nie je príliš hrdý nato, že uhádol, na ktorú stranu treba zahrať obojstranný impas. Dobrý bridžista je však právom hrdý nato, ak takéto rozdanie dovedie do núteného výnosu súperov a impas teda hádať nebude musieť. Uhádnuť impas - znamená spoľahnúť sa na šťastie. Vytvoriť nútený výnos znamená úlohu šťasteny obmedziť. A toto je koreň problému. Hráči, organizátori, rozhodcovia, tréneri - všetci sa snažíme o to, aby v bridži hrala štastena čo najmenšiu úlohu. Samozrejme, odstrániť úlohu šťastia úplne nie je možné a ani by to nebolo dobré. Na druhej strane však niet dôvod úlohu šťasteny v bridži zvyšovať. Avšak práve to live scoring robí tým, že ponúkne možnosť na zmenu výsledku zalicitovaním extrémneho záväzku. Chýba nám spomínaných 10 impov pred posledným rozdaním? Tak skúsime poriadne ostrý slem, ktorý by sme bez tejto vedomosti určite nehrali. Zobrazenie priebežného výsledku teda zapríčiní iné herné rozhodnutie, je to teda iný bridž. Bridž zameraný trochu viac na šťastie, trochu menej na techniku, pričom zisky a straty sa môžu dotýkať aj nezúčastnených hráčov. Zavedenie live scoringu je teda krokom, ktorý fandí šťastiu pred herným umením, pričom celá história bridžu je o opačnom trende, o znižovaní úlohy šťastia.