Turnaj sa hral v Budapešti, v hoteli s prekvapujúcim názvom Budapešt. Tento skvost kádárovskej architektúry stál ako kôl v plote vo štvrti plnej rodinných domov. I keď zvonku vyzeral hotel znechucujúco, vo vnútri panovala bridžová pohoda. A my dvaja, teda Toli a ja, sme hrali dobre, ba mali sme i šťastie. Do konca turnaja chýbalo už len pár rozdaní, pričom som odhadoval, že v tomto turnaji skončíme zhruba na 4-5 mieste. Mrmlajúc si pod nos, že na urobenie diery do sveta potrebujeme ešte zo dva topy, som sa svojím orlím zrakom obzeral po miestnosti a hľadal stôl, na ktorý sme sa mali premiestniť.

Konečne som našiel cieľ. Stolík bol umiestnený trochu bokom od ostatných, akosi nezapadal do miestnosti i počtom niekoľkých kibicov. Kibici, to bolo pre mňa v páraku trochu otravné, ale moje očičká sa rozžiarili od spokojnosti, keď som uvidel našich súperov. Na Northe sedla babička, ktorej na krku visel asi pol kilogramový zlatý medailón, kým na Southe jej mužský rovesník. Áno, to je ono, to potrebujeme. Babičky boli totiž našimi dvornými dodávateľmi topov a ja som pokladal otázku prvého miesta v turnaji už za vyriešenú :-).

Prvé rozdanie si žiaľ presne nepamätám. Ale pamätám si licitačnú situáciu: babička otvorila 1, Toli zasiahol 2, dedko povedal 2 a ja 3. Kým sa babička zamýšľala nad svojou hláškou, tak som si pripravoval taktiku pre ďalšie kolo licitácie. Vyzeralo to na typické súťažné rozdanie.

Jediný problém, ktorý sa mohol vyskytnúť, bolo to, že sa babičkine potenciálne 3 piky dopasujú ku mne. Nuž, môže to tak byť, lebo kartový cit mi našeptával, že 4 piky tam nemajú, ale 3 piky nepôjde poraziť. Zároveň mi bolo zrejmé, že ak Toli pustí 3 piky ku mne, tak má minimálny zásah a 4 trefy bude odo mňa overbid. Lenže babičky predsa nekontrujú a už vôbec nie čiastočné záväzky. Rozhodol som sa preto, že poviem 4 trefy bez váhania, posilniac tak moju hlásku o neexistujúcu silu. A naozaj: babička povedala 3, Toli a dedko cynicky pasovali a bolo to na mne. Samozrejme, licitoval som 4. Teraz babička dala kontru a jej partner alertoval!! Čo sa to deje? Dôchodcovia alertujúci take-out kontru na štvrtom stupni, to bola absurdná kombinácia, ale nestačila prekonať môj mentálny blok. Konečne, nič sa nedeje, zohráva predsa Toli a nejaký zdvih oproti priemeru iste získa. Po vražednom trefovom výnose však nemal šancu a súperi si zapísali 300 za 2 pády v prvej, ja zase našu prvú nulu na turnaji. Môj babičkový svet sa zrútil, ja som si však toho stále nebol plne vedomý.

Na stole sa objavilo druhé rozdanie. Po jednoduchej licitácii 1NT-3NT som sa napokon rozhodol pre bezpečný pikový výnos, po ktorom som uvidel tento stôl:

	Q J 2 K 2 6 5 2 A 10 9 7 2
10 9 8 Q 9 4 3 K J 9 4 J 3

Babička zobrala pik na stole a zahrala 10. Nečakane som zobral tento zdvih J. Hm. Že by babička prepustila zdvih ku súperovi, ktorého výnos nie je nebezpečný? Že by babička predsa len vedela hrať bridž? Vyzeralo to naozaj tak. Lenže v tomto prípade padla kosa na kameň. Bolo zrejmé, že ak sa babička obáva podohratia niektorej farby, tak to môžu byť iba kára. A ja teda potvrdím svoju triedu zahratím tejto farby. Na stôl som položil 4.

Toli však do zdvihu miesto očakávaného A zahral len 10 a babička zobrala zdvih Q. Moja duša sa prepadla z predošlých nebeských výšin do pekelných hĺbok. Babička teraz stiahla 4 trefové zdvihy, 2 pikové a ďalšie káro, pričom 2 zdvihy mala zinkasované už predtym: spolu teda 9 zdvihov. Celé rozdanie:

	Q J 2 K 2 6 5 A 10 9 7 2
10 9 8 Q 9 4 3 K J 9 4 J 3		6 5 4 3 A J 8 5 10 7 2 Q 8 5
	A K 7 10 7 6 A Q 8 3 K 6 4

Ktorýsi z kibicov poznamenal, že takáto finta je účinná len proti hráčovi vysokej triedy. Neviem, čo si myslela babička, ale mne jeho poznámka pripadala ako posledné pomazanie. Zapísal som si do svojho privátneho lístku opäť nulu a snažil som sa neusmievať príliš trpko. Pochybujem však, že by sa mi to darilo, môj úsmev skôr pripomínal úsmev chlapíka prichyteného in flagranti.

Pomstil som sa v treťom rozdaní (rozdanie bude rotované, aby som ako hlavný hráč sedel na pozícii South). Dostal som nasledujúci list:

K 5 A K 8 6 2 K 7 2 K 8 3

a Toli pritom otvoril 1 (od 16PC). Dedko zasiahol deštruktívne 1NT, ale to nám nezabránilo vylicitovať veľký srdcový slem. Babička - teraz "sediaca" na Weste vyniesla 8, predpokladanú farbu svojho partnera. Rozdanie z pozície hlavného hráča vyzeralo nasledovne:

	A 10 7 6 3 Q 10 4 A 6 A Q J
	K 5 A K 8 6 2 K 7 2 K 8 3

Pri normálnych rozlohách veľký slem nebol problém: 2 pikové, 5 srdcových, 2 kárové a 3 trefové zdvihy dávajú dokopy 12 zdvihov. Posledný zdvih pre splnenie možno získať najľahšie alebo vypracovaním pikov alebo károvým prebitkom na stole.

Avšak zásah 1NT bol varovný. A tak som zobral zdvih na stole, zahral pre istotu jedno srdce do ruky ku K a potom zaimpasoval srdcovou desiatkou. Dedko zahodil káro. Uff. Lenže teraz som mal síce 12 zdvihov, ale kde zobrať ten posledný? Stiahol som 2 kolá pikov a tretí prebil v ruke. Vyšlo najavo, že babička má 4list pikový. Bolo teda pravdepodobné, že má rozlohu 4423. Zahral som kárového kráľa a babička káro pridala. Ďalej to už bola prechádzka ružovým sadom. Odohral som tri kolá trefov a v trojkartovej koncovke som zahral zo stola pik

	10 7 Q — —
	— A 8 7 —

a prebil v ruke 8. Posledné 2 zdvihy boli sprevádzané fanfárami. Celé rozdanie:

	A 10 7 6 3 Q 10 4 A 6 A Q J
Q J 8 4 J 9 5 3 8 3 5 4 2		9 2 7 Q J 10 9 5 4 10 9 7 6
	K 5 A K 8 6 2 K 7 2 K 8 3

Toli sa usmieval ako keby oproti nemu sedela Claudia Schiffer, kým dedko mal na tvári trpký výraz maršála Petaina podpisujúceho kapituláciu v boulognskom lesíku. Iba babička zachovávala poker face. Nevadí, spokojne som siahol po pere a hľadal som svoj zápisový lístok. A opäť, áno, opäť som skoro zhodil lampu na nočnom stolíku...

Vráťme sa teda do reality. Myslím, že ohľadom babičkinej totožnosti by som zomrel nevedomý, ale keď sme po druhom rozdaní vystriedali, tak na nasledujúcom stole hrajúci domáci sa ma spýtali: "Ako ste hrali s Rixi Markus?" Ešte stále mi nezaplo. "Rixi Markus?", vravím zvedavo. "Tu je Rixi Markus? Kde?" Nuž predsa tam a ukázal na babičku s medailónom. V tejto chvíli som sa naučil nielen o bridži viac ako za niekoľko rokov.

PS. Na webe som si pre článok o tejto jagavej bridžovej hviezde, viacnásobnej majsterke sveta a Európy (mimo iného patrila medzi tzv. britské bridžové tigre) vyhľadal niekoľko informácií. Napríklad:

Rixi Markus was born as Erika Scharfstein on 27th June 1910 into a prosperous Jewish family in Gura Humora, Romania but moved to Austria where she first made her name at the bridge table. In 1938 she fled Austria and made her home in London where she remained for the rest of her life.

Generally recognized as the top European lady player to date and a great personality, Rixi was the first woman to become a WBF Grand Master and was the leading woman in the WBF master point rankings from their inception in 1974 until 1980.

Rixi was named International Bridge Press Association Personality of the Year in 1974 and was awarded the MBE for contributions to bridge a year later by Queen Elizabeth. For many years she organized a match between the two Houses of the British parliament.