Home EdoWell BlueTeam - Eugenio Chiaradia
BlueTeam - Eugenio Chiaradia Tlačiť E-mail
Utorok, 08 August 2006 00:00
V roku 1971 napísal Pietro Forquet, jeden zo slávnych členov Blue Teamu, svoju prvú verziu knihy Bridge with Blue Team. Zhruba pred 2 mesiacmi som našiel v antikvariáte internetového kníhkupectva Amazon jej vydanie z roku 1997. Tak som nelenil a knihu mám (po rôznych a aj zábavných peripetiách) doma. Protagonistami môjho výberu z tejto knihy sú dvaja ľudia. Jedným z nich je nehrajúci kapitán Blue Teamu. Carlo Alberto Perroux bol nielen NPC, ale aj tvorcom Blue Teamu. S nekonečnou trpezlivosťou prekoval šesť hráčov do troch párov a zvaril tieto tri páry do jedného družstva. Jeho osobnosť je nedeliteľnou súčasťou úspechu najlepšieho družstva bridžovej histórie.

Dnes širšej bridžovej verejnosti menej známy Eugenio Chiaradia bol jedným z prvých stabilných členov Blue Teamu. Chiaradia začal hrať v talianskej reprezentácii niekedy na začiatku 50-tych rokov a bol zhruba desiatku rokov jej silnou oporou. Chiaradia - spoluhráčmi prezývaný Profesor - bol nielen vynikajúci hráč, ale aj spičkový licitačný teoretik a je pokladaný za zakladateľa modernej licitačnej školy. Chiaradia vytvoril licitačný systém Neapolitan Club. Jeho zásadnou novinkou nebolo len oddelenie listov so 17 a viac bodmi do jednostupňového otvorenia 1 alebo zavedenie princípu Canapé do otvorení 1 a 1, ale zároveň definovanie nových licitačných princípov (napríklad reverse bid), ktoré sú dnes súčasťou štandardného licitačného arzenálu. Chiaradia následne definoval zásady Blue Clubu, najznámejšieho licitačného produktu talianskej školy, avšak rozvojom tohoto systému sa už viac zaoberal licitačne nemenej inventívny Benito Garrozo. V období od roku 1951 do roku 1963 sa Chiaradia s Blue Teamom zúčastnil 16-tich špičkových súťaží (MS, ME a olympiáda), z ktorých 11 vyhral, 5 krát bol druhý a len raz - zhodou okolností na olympiáde konanej v roku 1960 v Toríne - skončil na šiestom mieste.

V roku 1957, na MS konaných v New Yorku, vyhral Blue Team svoje prvé majstrovstvá sveta a tak prelomil trvajúcu hegemontu USA. Bol to tesný zápas a keď došlo na nasledujúce rozdanie, rozdiel medzi družstvami bol zanedbateľný.

Výnos Q. Niekoľko slov ku dražbe. Ako píše Pietro Forquet vo svojej knihe, licit Chiaradiu nie je až taký bezohľadný ako sa nezainteresovanému čitateľovi môže zdať. 2 sú príkaz do hry, 2 ukazujú srdcové eso. 2 sú prirodzené, 3 ukazujú najmenej 3list s figúrou. Následné 2 výzvy D'Alelio síce odmietol, ale z pohľadu Chiaradiu mohol mať ešte stále rezervy, s ktorými výzvu na slem nemohol prijať: 5list srdcový alebo 4 list pikový alebo napríklad trefového jacka (optimista a dobrý technik si nájde dôvody pre licit slemu).

Komentátor v bridžrame správne ohodnotil záväzok ako nesplniteľný s dodatkom, že i s piatimi pikmi by mal hlavný hráč asi problémy.

Forquet s Perrouxom tiež sledovali zápas v bridžrame. NPC s tvárou plnou radostného očakávania (jeho chlapci predsa nevylicitujú nesplniteľný slem) sa spýtal svojho hráča ako vidí perspektívu rozdania. Forquetova odpoveď, že ani keby Profesor videl všetky karty, tak rozdanie nemôže splniť, vyhnala Perrouxa z bridžramy na ukľudňujúcu sa prechádzku. Nechajme teda NPC jeho čiernym myšlienkam a vráťme sa k rozdaniu a k jeho priebehu.

West vyniesol Q. Chiaradia zobral zdvih v ruke a zahral prvú kľúčovú kartu: 9(!). Zo stola zahral tref, East prepustil a tak Chiaradia zobral zdvih v ruke kráľom. Nasledovala logicky druhá kľúčová karta 8, ktorú prevzal na stole. Prezieravé odblokovanie sa strednými kartami prinieslo hlavnému hráčovi odmenu v podobe dodatočného vstupu na stôl pomocou 7, nakoľko od Eastu spadla dubl 10. Samozrejme, na podstate rozdania to dosiaľ veľa nemení, slem je stále nesplniteľný.

Chiaradia pokračoval ďalším trefom a East zahral trefové eso. V tejto chvíli slem poráža zahratie tretieho kola trefov, ktoré West prebije. Lenže: West zahral do prvého kola trefov 3 a do druhého kola 4. Prečo? Nevedno. Za prvé, na hráči na tejto úrovni väčšinou nepotrebujú a ani väčšinou nepoužívajú markovanie počtu (Rixi Markus napríklad svojím partnerom vravievala: nemarkujte počet kariet vo farbe, viem lepšie ako vy čo máte vo svojej ruke a myslela to celkom vážne), za druhé, možno chcel svojimi trefovými pridaniami ukázať na kárové hodnoty a možno sa len pomýlil, proste nevedno. Každopádne jeho partner usúdil, že West má tri trefy a trefové pokračovanie nemá význam.

Kým East premýšľal nad svojím zahraním, taliansky NPC sa vrátil zo svojej ukľudňujúcej prechádzky a resignovaným tónom sa spýtal, koľkokrát Chiaradia padol. Forquetova odpoveď bola dlhá: ak East zahrá tref, tak hlavný hráč raz padne. Ale ak East zahrá káro, tak Charadia môže slem splniť, ak nezahrá ponúkajúci sa kárový impas, ale iba vtedy, ak zoberie zdvih károvým esom a ak prejde na stôl pikovou sedmou a ak zahrá trefový impas na jacka a ak potom stiahne všetky zdvihy, tak dostane West do srdcovo-kárového skvízu a slem bude splnený, ale ak East miesto kára vráti srdce, tak hlavný hráč bude mať problém nájsť líniu na splnenie, lebo... Forquet svoju odpoveď nedokončil, lebo Perroux sa radšej vybral na pokračovanie svoje prechádzky.

East napokon zahral J a Chiaradia hral ako z otvorených kariet: A,5 ku 7, tref ku 10,A a Q doviedli ku trojkartovej koncovke:


Po zahratí K je West neúprosne skvízovaný v červených farbách, takže inšpirovaný Chiaradia brilantne splnil svoj slem. A Perroux? Ten sa práve vrátil zo svojej prechádzky, so spokojnou tvárou a zápisovým lístkom v ruke sa spýtal, koľko je hodnota slemu v druhej hre.

PS. Celý priebeh finále MS-1957 je zaznamený v súbore, ktorý si môžete stiahnuť tu: . Dotyčné rozdanie nájdete po rozbalení v súbore S3A.lin.
 

Pridať komentár

Bezpečnostný kód
Obnoviť

„Kdo se umí smát sám sobě, má právo smát se smát všemu ostatnímu, co mu k smíchu připadá.“ Jan Werich