Aféra s kašľajúcimi podvodníkmi Wladowom a Elinescum rozvírila bridžový svet. Základné informácie som uviedol v článku na webe SBZ. Na bridžovom webe bridgewinners vyšlo k tejto téme viacero článkov vrátane textov priamych účastníkov ako Mike Passel a Edie Wold.

Texty na bridgewinnersi sú zaujímavé, ale pomerne monotématické. Autori a drvivá väčšina hlavne amerických diskutujúcich nepochybujú o oprávnenosti obvinenia a zaujíma ich hlavne to, či Nemcom zoberú titul majstra sveta z Bali. To je síce vedľajšia téma z hľadiska tohto článku, ale osobne pokladám za logické, že pokiaľ verdikt disciplinárnej komisie zostane v platnosti, tak Nemci titul stratia. Čo je ale teda témou tohto textu?

Sú to pochybnosti o oprávnenosti názoru, že Nemci podvádzajú už dlhé roky. Dokonca ani dôkazy o podvode v Bali nevidím už tak presvedčivé ako sa mi zdali na začiatku. Je totiž zrejmé, že sú v nich mnohé diery, ale na druhej strane stále zostáva vysoko nepravdepodobná a ťažko vysvetliteľná zhoda rozlohy s údajnými signálmi pomocou počtu zakašľaní. Za týchto okolností je zrejmé, že konanie zasadania disciplinárnej komisie bez prítomnosti obvinených bolo hrubou chybou a bolo nevyhnutné vyjsť Nemcom v ústrety ohľadom iného termínu a iného miesta rokovanie komisie. Súčasťou tejto chyby je aj skutočnosť, že členom komisie bol americký zástupcu, u ktorého možno pochybovať o jeho nezaujatosti. Radovému členovi bridžovej komunity za týchto okolností zostáva predovšetkým viera, že konanie bolo korektné.

Viac ako tieto okolnosti ma irituje skutočnosť, že neexistuje žiadna seriózna analýza hry tohto páru, pričom sa však spomínajú rôzne rozdania z minulosti, ktoré majú indikovať dlhodobú podvodnícku kariéru týchto hráčov. Pritom urobiť takúto analýzu by nebol veľký problém a WBF má k to u dostatok informácií, zdrojov a odborníkov. Miesto analýzy však platí skôr opak,akýsi bridžový variant českého "Kto neskáče, nie je Čech": kto neuvedie podozrivé rozdanie týchto dvoch hráčov, nie je dobrý Američan. A tak práve diskusný príspevok Rodwella, ktorý ako dôkaz uvádza, že jeden z Nemcov licitoval blokovo 3 srdcia s farbou Q9xxxx lebo vedel, že partner nemá singla ma doviedol k tomu, že som naozaj začal krútiť hlavou a premýšľať, či tu nejde o variant honu na čarodejnice a koľko percent z obvinenia tvoria nesympatie proti obvinenému páru (ktoré sám zdieľam proti jednému z nich, lebo jeho správanie u stolíka je často vyslovene problematické).

Prezrel som si teda rozdanie z ME 2008 v Pau. Nie všetky, to odo mňa nemôže nik chcieť. Prvých desať kôl. Nie nejako veľmi poriadne, ale zase nie veľmi rýchlo. Moje závery sú nasledovné: nenašiel som žiadne vyslovene podozrivé rozdanie. Nenašiel som žiadne rozdanie, ktoré by podporilo obvinenie. Ale našiel som kopu rozdaní, ktoré sú s vysloveným obvinením v jasnom rozpore. Pozrite sa na ne:

Toto ani neviem ako komentovať, ale stálo v zápase s Ruskom to len 9 impov. Určite by sa takýchto rozdaní našlo oveľa viac a teda platí, že takéto rozdania nič nedokazujú.

Zdá sa teda, že na šampionáte Pau2008 nemecký pár nepodvádzal. Nemci získali na ME tretie miesto. 2 roky predtým vyhrali Európa Cup. Teoreticky možno predpokladať, že ani predtým nepodvádzali - veď prečo by úspešnú metódu zrazu odložili ad acta? Takže ku svojej podvodnej metóde sa dostali niekedy neskôr, niekedy po roku 2008. Ani to však nedáva logiku. Prečo by úspešný pár na konci svojej kariéry siahal ku podvodu? Staroba síce často prináša oslabenie logických schopností, ale nie morálky, tam dominuje skôr tvrdohlavosť a principiálnosť v podobe zachovania doterajších morálnych prístupov a nie ich odhodenie bokom (ľudovo povedané, človek sa sviňou nestáva na staré roky.. ak už, tak dávno predtým :). Samozrejme, táto moja úvaha je len špekulácia a samozrejme nie je to dôkaz. Ale podľa môjho názoru dosť jednoznačne vyvracia presvedčenie, že doktori podvádzali dlhodobe.

Obvinenie, že podvádzali v Bali, tým však zostáva nedotknuté (musíme sa spoľahnúť na to, že disciplinárka pracovala seriózne a neutrálne). Treba pri tejto príležitosti dodať, že sa zdá, že Nemci plánujú pečlivú obhajobu svojich členov vrátane žaloby na európskych súdoch. To nevyzerá dobre: aj keď sa dá predpokladať, že európske súdy nemajú toľko achiloviek ako slovenské súdy, aj tak túto kauzu pochovajú dlhými časmi potrebnými na rozhodnutie a pravdepodobnými vzájomne rozpornými verdiktami. Ak sa tak stane, tak to bude pre bridž veľmi nepríjemné PR a svoju vinu na ňom bude mať aj nediplomatický postup WBF.