|
{nomultithumb}
Z bridžových velikánov Blue Teamu nám zostali ešte jeho tri najväčšie hviezdy: Benito Garozzo, Pietro Forquet a Giorgio Beladonna. Avšak pred tým, než sa budeme venovať týmto hráčom, si urobíme akúsi virtuálnu prestávku v opise rozdaní jednotlivých hráčov a miesto toho čitateľom ponúknem niekoľko rozdaní so spoločným menovateľom v podobe rovnakého alebo príbuzného motívu.
Šachisti majú svoj neoficiálny súbor tzv. "nesmrteľných" partií. Tieto partie mnoho razy obsahujú koncovky hrané s prekvapujúcim poradím ťahov, pričom sa nehľadí na kvalitu útočného materiálu: hodnotnejšie figúry sú obetované za menej hodnotné alebo dokonca za žiadnu súperovu figúru. Iskrivé kombinácie tohto druhu sú pokladané za vrchol šachového umenia a zahratia tohto druhu zase za tým krajšie, čím sú na jednej strane jednoduchšie a na druhej strane prekvapujúcejšie.
Podobné situácie existujú aj v bridži. Napríklad už len jednoduchý skvíz môže toho, kto sa s ním stretáva po prvý raz, prekvapiť svojou skrytou krásou a aj akousi temnou mágiou, ktorá vedie ku zrodeniu zdvihu "z ničoho". Osobne však napriek nepochybnej brilantnosti rôznych skvízových techník za najkrajšie bridžové rozdania nepokladám technické koncovky tohto druhu. Na čele môjho neoficiálneho zoznamu najkrajších bridžových rozdaní sú rozdania, v ktorých hlavní hráči zvolili zahrania, ktoré by tisíce iných bridžových hráčov ani nenapadli. Rozdiel oproti náročným skvízovým technikám je v tom, že skvízy si môžete naštudovať a aj im rozumieť (rozumieť skvízovým technikám je pre ambiciózneho hráča nevyhnutné, lebo toto porozumenie zvyšuje úroveň jeho technickej hry aj v neskvízových pozíciach) a potom ich s menším alebo väčším úspechom zahrať. Ale naznačené, v zásade jednoduché zahrania, ale o to prekvapujúcejšie, sa naučiť nedajú. Originalitu sa človek nemôže naučiť, k tomu je potrebný talent, mimoriadne schopnosti pre danú činnosť.
V nasledovných troch rozdaniach hráči Blue Teamu toto nadanie vzorne predviedli.
Forquet vyniesol samozrejme srdce a hlavný hráč prepustil partnerovho  J, ale vzal srdcové pokračovanie esom. Potom zahral pikové eso a pik.
Ako budete brániť?
Celé rozdanie vyzeralo nasledovne:
Obranca si môže pomerne rýchlo spočítať zdvihy hlavného hráča. 3 pikové, 1 srdcový a keďže hlavný hráč má aspoň jednu z chýbajúcich figúr v lacných farbách, tak má v týchto lacných farbách veľmi pravdepodobne chýbajúcich 5 zdvihov.
Forquet (ktorý asi zdvihy ani takto nepočítal, lebo hráč jeho kategórie ich proste "vidí") pridal pod pikové eso pikového kráľa, čím vytvoril fikciu, že  J je u jeho partnera. Čo môže teraz urobiť hlavný hráč? Na tejto úrovni je mu zrejmé, že Forquet odblokoval kráľa, aby vytvoril vstup do partnerovej ruky (ak by mal Forquet v pikách povedzme Kxx, je takéto odblokovanie stále náročné zahranie, ale experti ho dobre poznajú). Hlavný hráč nemôže riskovať impas na J, lebo má ešte kopu iných šancí. A tak najprv vyskúšal trefy, opatrne stiahol jedno  , aby napokon zahral na poslednú šancu: na kárový impas. Mínus dva v rozdaní, kde poraziť 3NT je 'nemožné'. Dôležité nebolo to, že záväzok je za danej rozlohy neporaziteľný, ale to, že Forquet umeleckým spôsobom vytvoril falošnú ilúziu inej ako existujúcej rozlohy kariet a tak priviedol hlavného hráča ku neúspešnej zohrávke. Takéto umenie sa nedá naučiť, na také čosi sa treba vedieť narodiť.
Nasledovné rozdanie pochádza z ME1959 a prinieslo v danom zápase rozhodujúci obrat v prospech Blue Teamu.
West vyniesol  3, 4-10-A. Nasledovali 3 kolá tromfov, na posledné kolo East zahodil 5.
Ako má hlavný hráč pokračovať?
Celé rozdanie vyzeralo nasledovne:
Na druhom stole hráč Blue Teamu Avarelli stál pred tým istým problémom. Trefový výnos vyzerá ako singl. Prepustiť jedno kolo trefov nepomôže, lebo East zahrá pik a hlavný hráč príde o pikový vstup na stôl pomocou A ešte predtým ako sú trefy vypracované. Avarelli sa preto rozhodol zaistiť si ďalší vstup na stôl pred vypracovaním trefového zdvihu. Týmto vstupom by mohla byť srdcová dáma, lebo je silne pravdepodobné, že K má West ku svojmu zásahu a tak Avarelli zahral malé srdce. West na druhej pozícii zobral zdvih K a pokračoval ďalšim srdcom. Teraz je už zohrávka jednoduchá. Avarelli zobral srdce esom v ruke a prepustil jedno kolo trefov. Následná zahratá pika síce podľa predpokladov zbavila stôl pikového vstupu, ale zostal tam vstup na srdcovú dámu. Avarelli teraz zahral K, prebil štvrté kolo trefov, prešiel na stôl srdcovou dámou a vysoký tref zahodil stratovú piku. Celkom jednoduchých 11 zdvihov.
Proti Charadiovi hlavný hráč v piatom zdvihu tiež pokračoval malým srdcom. Avšak Charadia nenaskočil srdcovým kráľom a tak hlavný hráč musel zobrať zdvih na stole Q. Táto zmena tempovania stála jeden z dvoch kľúčových vstupov a o druhý hlavný hráč prišiel potom ako prepustil tref, lebo obrana samozrejme zahral piku. Hlavný hráč teraz síce tiež môže vypracovať dĺžkový zdvih v trefoch, ale nevie ho využiť, lebo nemá na stôl prechod. hlavný hráč nemohol zobrať viac ako 10 zdvihov a tak raz padol.
Súhlasíte s touto analýzou?
Stojí to za zamyslenie, popremýšľajte, lebo riešenie aj na otvorené karty je prekvapujúce a zároveň brilantné.
Odpoveď na našu otázku nie je jednoznačná, ale závisí od toho, akú kartu zahral Charadia v piatom zdvihu, keď hlavný hráč zahral malé srdce z ruky. Ak zahral 7, tak je záväzok neporaziteľný. Hlavný hráč totiž pridá zo stola srdcovú dámu, skúsi po ceste neúspešne svoje šťastie(rozlohu 3-2) v trefov a potom zahrá srdcové eso a malé srdce. West bude musieť srdcový zdvih vziať a ocitne sa na nútenom výnose od pikového kráľa. 11 zdvihov.
Ako možno tomuto nútenému výnosu zabrániť?
Teraz by už odpoveď na našu otázku nemalo byť taká ťažká. Alebo je? Charadia predvídal takúto koncovku a aby sa nedostal na nútený výnos, tak v piatom zdvihu zahral J (!!) a pod srdcové eso sa odblokoval K. Táto ojedinelá predvídavosť zničila akékoľvek šance hlavného hráča na splnenie záväzku a pokladám ju za jedno z najkrajších bridžových riešení.
Na olympiáde konanej v Španielsku v roku 1964 vynášal Benito Garozzo po nasledovnej licitácii
na pikový slem. K licitácii treba dodať, že 4trefy bola otázka na kontrolu v trefoch a 4piky ukazovali eso v trefoch. 4NT bol klasický Blackwood.
Ktorú kartu vynesiete?
Licitácia ukazuje, že North má solídne srdcia a preto bude treba pre obranu vypracovať zdvih v lacnej farbe, pričom vstupom bude tromfová farba. Ale ktorú lacnú farbu vyniesť? Na základe licitácie North možno vyvodiť, že on sám má obavy z trefovej farby a tak trefový výnos je o čosi atraktívnejší ako kárový aj napriek tomu, že South má trefové eso. Garozzo vyniesol tref a ukázal sa nasledujúci stôl:
Na trefovú trojku pridal Forquet dámu a hlavná hráč zobral zdvih esom. Následne zahral K a Q, stiahol A a prebil srdce do ruky. Na A zahodil zo stola tref a prebil tref na stole. Potom stiahol srdcového kráľa a z ruky zahodil tref. Vznikla nasledujúca pozícia:
Teraz hlavný hráč zahral zo stola srdce, Forquet pridal 10 a hlavný hráč v ruke prebil zdvih 10.
Ako by ste ďalej bránili v Garozzovej pozícii?
Tu je kompletné rozdanie:
A tu je päťkartová koncovka:
Garozzo nadbil 10 pikovým kráľom a zahral trefového kráľa. South, po tomto zahratí presvedčený o polohe J u Forqueta, prebil tref pikovým esom a zahral 9 na deklarovaný impas pikového dolníka. Hlavný hráč bol nepochybne poriadne prekvapený, keď sa táto karta ukázala u Westu a rozdanie skončilo mínus jedna.
Ak by Garozzo prebil pikovú desiatku pikovým dolníkom, tak by South musel potom zahratého trefového kráľa prebiť pikovou deviatkou a nemal by inú možnosť ako zahrať pikové eso, ktoré by však zinkasovalo aj kritického pikového kráľa a slem by bol splnený, lebo následne by vyimpasol pikovú osmu o Eastu.
Všetky 3 rozdania nám ponúkli v podstate tú istú kombináciu kariet, akurát hráči pre dosiahnutie želaného výsledku z danej kombinácie volili iné, väčšinou nečakané až veľmi prekvapujúce poradie zahrania kariet. Podobné možnosti ako je kombinácia KJ poskytujú aj iné kombinácie tohto druhu, napríklad kombinácia K10, ktorú pripomenieme v poslednom článku tohto seriálu. Ale rovnako možno výrazne ovplyvniť výsledok rozdania aj hraním z kombinácii typu AQ, Q10 alebo aj povedzme 108. Stále ide o zhruba rovnaké princípy, pričom podstata spočíva v tom, že obrana namaľuje pre hlavného hráča iný obraz rozdania ako je skutočnosť. Tieto princípy si môže osvojiť každý hráč, ale ich použitie už vyžaduje hráča so silnou a efektívnou predstavivosťou.
PS. Pekné zahranie s kombináciou KJ tohto druhu v obrane proti slemu sa vyskytlo aj v slovenskej bridžovej lige, v ročníku 2011. Hráč KBK Košice, Martin Vodička, bránil na pozícii Eastu záväzok 6nt. Celé rozdanie vyzeralo nasledovne:
Pikový výnos zobral hlavný hráč na stole, prešiel do ruky károvým esom a zahral tref desiatku. Záväzok 6NT nie je možné splniť, ale to Martin nevedel. Vedel však o srdcovej dĺžke u hlavného kráča a tak mal oprávnené obavy, že ak vezme trefovú desiatku dolníkom, tak hlavný hráč vyskúša svoje šance v srdcovej farbe a splní vďaka tomu, že vypadne jeho srdcová dáma ( ak by mal hlavný hráč v srdciach AKJxx, tak by mal po trefovom impase najprv vyskúšať srdcia, ale to na elegantnosti Martinovho zahrania nič nemení). Aby Martin odradil hlavného hráča od testovania srdcí, zobral trefovú desiatku kráľom!
Po zahratí piky hlavný hráč impas zopakoval a padol štyrikrát. Samozrejme, výsledok by možno bol taký istý aj keby Martin prvý trefový zdvih zobral dolníkom, ale takto si otváral možnosť na porazenie záväzku, ak by hlavný hráč mohol splniť záväzok cez srdcovú farbu, ale uveril by dobrej polohe trefových figúr a rozhodol by sa splniť záväzok týmto spôsobom.
|
