Ďalším predstavovaným členom Blue Teamu je Camillo Pabis-Ticci. Ide o hráča spájaného s najslávnejším obdobím družstvo, so šestdesiatimi rokmi, keď Blue Team tvorilo šesť hráčov: D'Alelio, Pabis-Ticci, Avarelli, Belladona, Forquet a Garozzo. Medzi nimi sú prví traja menovaní relatívne "menej známi", kým druhá trojica predstavuje dodnes kvalitu rovnakú ako spomienky na Pelého. Menej známy ale neznamená slabší. Famózny Pabis-Ticci získal šesť titulov majstra sveta a dve olympijské víťazstvá, prakticky na týchto najvyšších súťažiach bral len prvé miesta. Napriek tomu sa v porovnaní s absolútnými velikánmi Blue Teamu ako Garozzo, Belladonna alebo Forquet pokladá za hráča slabšieho rangu, Američania hovorili o hráčovi "second level". Z hľadiska Blue Teamu to možno platí, avšak z hľadiska celosvetovej špičky predstavuje Pabis-Ticchi absolútny vrchol.

A ak už spomínam Američanov a Blue Team, tak s menom Pabis-Ticci sa spája jedno z verejne pertraktovaných podozrení o podvádzani, ktorými hlavne časť americkej bridžovej verejnosti (ale treba zároveň podotknúť, že výrazne malá časť) kariéru Blue teamu spochybňovala a sprevádzala. Venujme sa chvíľu príslušnému rozdaniu z Bermuda Bowl 1968. Po licitácii:

bol Pabis-Ticci na výnose s listom:

Po takomto priebehu sa obranca na výnose môže právom domnievať, že kráľov v lacných farbách má asi hlavný hráč, takže kárový alebo trefový výnos je zbytočne riskantný. Zároveň je možné, že hlavný hráč bude potrebovať prebitky na stole, takže najmenším zlom je tromfový výnos napriek možnosti straty tromfového zdvihu. Iným potenciálnym variantom je srdcový výnos. Tým obranca vsadí na možnosť srdcového alebo pikového esa u partnera. Výrazne hazardnejšou stávkou je výnos na prebitok u partnera. Napriek tomu Pabis-Ticci zvolil túto možnosť a dokonca možnosť trefového singla. Výnos trefovým esom bol jediný porážajúci výnos, nasledoval trefový prebitok, káro k esu a ďalší prebitý tref. Rozdanie sa tak zaradilo medzi oporné stĺpy teórie, podľa ktorej hráči Blue Teamu vždy nájdu nejakým zázrakom porážajúci výnos (samozrejme, chýba však medzi nimi napríklad rozdanie, kde Chiaradia "našiel" vo finále MS pri výnose jedinú kartu, ktorá prakticky umožňovala splniť 6NT a bol za to odmenený potleskom partnera). A ešte čosi. Aj tí najlepší hráči nemusia hrať vždy racionálne, ale občas, síce veľmi zriedkavo, ale predsa len podľahnú nejakému logickému šumu, šepotu intuície, proste majú slabšiu chvíľku. Ak šťastena obráti túto ich slabinu v ich prospech, tak to ešte neznamená, že sú podvodníci. K takémuto obvineniu treba silnejšie dôkazy ako jedno rozdanie. Poďme teraz radšej ku rozdaniu, ktoré žiadne podozrenia nesprevádzajú.

Nasledujúce rozdanie pochádza z roku 1965, z turnaja na Mallorce. Camillo Pabis-Ticci mal na pozícii South tento list:

West otvoril 3 (všetci sú v druhej hre), North, Massimo D'Alelio, dal informačnú kontru a East osviežil licitáciu hláskou 4. Hodnoty listu South zodpovedajú dražbe 4 pikov, ale Pabis-Ticci sa zriedka zdržiaval licitom hlášok, ktoré mali aj agresívnejší variant a zalicitoval 5 pikov. West pasoval a rovnako všetci pasovali po 6pikoch D'Alelia. Celá akcia teda bola nasledovná:

East poslušne vyniesol 10 a po ukázaní stola si hlavný hráč asi prial, aby hral serióznejšie 4.

Prvým problémom je, či prikryť zahranú desiatku dámou. Ďalším problémam je akým pikom prebiť druhé kolo trefov, pokiaľ East po prvom trefovom zdvihu bude (a to iste bude) pokračovať malým trefom. A problémy len začínajú, nakoľko hlavný hráč má aj po správnom odhade stále len 10 zdvihov a nemá kontrolu tretieho kola kár. Pozrime sa na kompletné rozdanie a potom na to ako sa s týmito úlohami Pabis-Ticci vysporiadal.

Hlavný hráč našiel v rozdaní šancu, pre ktorej realizáciu je prvým krokom vypracovanie trefovej karty strednej hodnoty a tak trefovú desiatku pokryl dámou. East samozrejme zobral zdvih a pokračoval malým trefom, ktorý hlavný hráč prebil tromfovou desiatkou. Nasledovali 2 pikove kolá, správne časované: najprv dáma z ruky a potom malý pik ku kráľovi na stole vyjasnili situáciu v tromfoch. Zo stola bola zahraná trefová osmička, prikrytá figúrou od East a prebitá v ruke. Pabis-Ticci prešiel na stôl károvým esom a celý proces sa zopakoval, tentoraz pre trefovú sedmičku. Výsledkom tejto úpornej práce bola vysoká trefová šestka. Hlavný hráč opäť prešiel na stôl vysokým károm a odohraním dvoch pikov sa dostal do nasledujúcej pozície:

Zahranie vysokej trefovej šestky stavia West do bezvýchodiskovej skvízovej situácie. 6 pikov splnených. A oku lahodiace rozdanie plné fajnovo kombinovanej techniky: dummy reversal, zhodnotenie stredných kariet, správny odhad rozlohy tromfov a na záver ešte šľahačka v zmysle hesla Camilla Pabis-Ticci: stačí poznať teóriu a potom sú všetky skvízy ľahké.

V nasledujúcom rozdaní mal Pabis-Ticci ako South nasledujúcu kartu: Pabis premýšľal dlhší čas. Partnerov pass je evidentný forsing. musí byť daný na základe hodnôt v iných farbách ako sú trefy a mal by byť daný s trefovou šikénou. To sú všetko povzbudivé akcenty, otázkou však zostáva potenciálna diera v pikovej farbe. Napokon sa Pabis-Ticci rozhodol pre veľký slem aj vzhľadom na stav hier (NS v druhej). West vyniesol 2 a ukázal sa nasledovný stôl: Úspech slemu závisí od úspešného vyriešenia pikovej farby. ak sú piky delené 2-2, tak treba hrať vysoké figúry zhora. Ak sú piky delené 3-1, hlavný hráč uspeje, ak singlom bude niektorá z chýbajúcich pikových figúr a ak zároveň hlavný hráč uhádne, ktorý zo svojich pikových topov má stiahnuť ako prvý. Celé rozdanie vyzeralo nasledovne:
Pabis-Ticchi zobral výnos esom a prebil káro do ruky K. Potom prešiel na stôl A, prebil ďalšie káro, zahral srdce ku desiatku a prebil ešte jedno káro. Potom stiahol posledný tromf Eastu. Rozdanie je ako otvorená kniha. East má určite 3list srdcový a 4list kárový. Podľa licitácie má najmenej 5list trefový. Nemôže teda mať viac ako jednu piku. Preto Pabis-Ticci stiahol pikové eso a potom úspešne zaimpasoval pikovú dámu Západu. Počítať sa oplatí.