Tento text sa pokúša o mapovanie histórie medzinárodných košických turnajov (akýchsi neoficiálnych predchodcov súčasnej Veľkej ceny Košíc) v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Je pravdepodobné, dokonca skoro isté, že niektoré uvedené informácie nebudú presné a že iné dôležité informácie - nakoľko ich autor textu nepozná - budú chýbať, na druhej strane však dúfam, že čitatelia ocenia servis o tom, kedy sa tieto súťaže hrali, koľko mali zhruba účastníkov a kto bol ich víťazom, pričom pozornosť sústredím na výsledky slovenských (prípadne československých) hráčov.

V Košiciach sa bridžové súťaže podľa niektorých pamätníkov konali už pred WWII a pravdepodobne aj neskoršom období, čiže medzi WWII a sedemdesiatimi rokmi minulého storočia. Zistiť však konkrétne údaje o tomto období je ťažké, neexistujú žiadne relevantné zdroje. Doplnenie: Peter Bahník mi poslal nasledujúci sken z českého Súťažného bridžu, ktorý ukazuje, že v apríli 1970 sa v Košiciach hrala medzinárodná súťaž družstiev za účasti 12 družstiev vrátane družstiev z Juhoslávie a Maďarska.

Lepšia situácia je však s vyššie spomenutým obdobím sedemdesiatych rokov. Je to aj vďaka tomu, že maďarský bridžový zväz naskenoval a zverejnil na svojej stránke 58 ročníkov maďarského bridžového časopisu Bridzsélet (bridžový život). A keďže Maďari vždy pozorne sledovali bridžový život na Slovensku, hlavne v Košiciach a v Bratislave, tak sa samozrejme venovali v tomto časopise aj výsledkom turnajov poriadaných v týchto mestách v spomínanom období. Tento text sa venuje košickým súťažiam, pripravovaná ďalšia časť popíše bratislavské súťaže. Pokúsim sa získané informácie doplniť aj niektorými osobnými spomienkami a uvítam, ak podobne - napríklad v komentároch - urobia iní pamätníci.

Situácia bridžu na Slovensku v povojnovom období bola komplikovaná. Existenčné problémy, politická situácia, rôzne ideologické predsudky a sociálne pomery pôsobili dlho negatívne až deštruktívne. Situácia sa začala meniť v šesťdesiatych rokoch, keď politický odmäk dovolil rôzne formy klubovej organizácie (na báze odborárskej záujmovej činnosti alebo dokonca ako súčasť športových klubov či vysokoškolskú záujmovú činnosť. Dokonca sa podarilo vydať vydať niekoľko účebníc bridžu, začali rôzne kurzy pre začiatočníkov a sa zrazu bridžová základňa výrazne rozrástla. Začiatkom sedemdesiatych rokov sa situácia v Košiciach vykryštalizovala tak, že boli schopní poslať do susedného Miskolcza na tam konanú medzinárodnú súťaž štyri až päť družstiev. Bolo len otázkou času, kedy sa Košičanom podarí zorganizovať aj u nich podobnú súťaž a nadviazať tak na slovenské súťaže z minulosti. Tento čas nastal v roku 1972, keď bridžový krúžok pri VSŽ Košice (v podstate šlo o odborársku aktivitu) zorganizoval 4-7. novembra medzinárodnú súťaž. Hralo sa na zimnom štadióne a jeho ľadová plocha bola pikantéria hlavne pre hráčov z Maďarska, kde v tom čase žiaden "zimák" nebol. Súťaže sa mimo maďarských hráčov zúčastnili hráči z Prahy, Ostravy, Žiliny a Bratislavy. Hrala sa súťaž družstiev a súťaž párov. Súťaže družstiev sa zúčastnilo 16 družstiev, z ktorých šesť najlepších postúpilo do finále, ktoré vyhralo družstvo Prahy v zloženi Krása, Resch, Nemec, Pospíšil.

Domáci skončili na štvrtom mieste, ostatné miesta vo finále patrili Maďarom. Súťaž párov ovládli české páry, keď vyhrali Krása s Reschom pred Nemcom s Pospíšilom. Na tretie miesto sa prebojoval košický pár Šoltés-Gábrik (95 ročný Oto Gábrik na obrázku vľavo pri klubovej oslave jeho devädesiatín), v prvej desiatke (budem u každej súťaže uvádzať umiestnenie čs. páru v prvej desiatke alebo finálové umiestnenie družstva, ak takýto výsledok bude známy) bol ešte pár Burger-Kňazovický. Práve Ernest Burger, zvaný Ernó bácsi/ujo Ernest, bol posledný aktívny hráč predvojnovej generácie a tak vytváral spojivo medzi úspešným košickým bridžom spomínaného obdobia a medzi niekoľkými hráčmi strednej generácie plus nastupujúcimi "mladými" puškami. Burger sa ako organizátor podstatnou mierou zaslúžil aj o obnovenie košických súťaží v tomto období, neskôr sa v tejto oblasti pridalo viacero hráčov a z nich významným podielom prispel hlavne Gejza Boros.

Ročník 1973 sa konal na rovnakom mieste a za zhruba rovnakej účasti. V tomto období sa súťaž družstiev hrávala dvojetapovo. V prvej etape boli družstvá vylosované do kvalifikačných skupín a na základe výsledkov z týchto skupín sa rozdelili na finále A a B, prípadne ďalšie skupiny. V skupinách potom odohrali zápasy každý s každým (výsledky boli v škále 5-5 až 10-0), ktoré určili celkové poradie. V párových turnajoch sa hralo 2x32 rozdaní. Víťazom súťaže družstiev sa stalo družstvo Bratislavy v zložení Šnábl, Filip, Velecký a Škunda pred družstvom z Miskolca a pražským obhájcom víťazstva z minulého roku. Bratislavská dvojica Velecký-Filip vyhrala aj párovú súťaž 44 dvojíc, z našich párov sa ešte umiestnila ostravsko-košická dvojica Péchy-Polák na treťom mieste a Krása s Reschom na šiestom.

Nasledujúceho ročníka 1974 sa zúčastnilo 28 družstiev a 70 párov. Ku veľkej účasti asi prispel fakt, že počas jedného popoludnia mohli účastníci pozrieť prvoligové hokejové stretnutie Košice-Plzeň a tak ochutnať z tohto hlavne pre zahraničných účastníkov exotického športu. Bridžové súťaže ovládli maďarskí hráči a na pódium sa mimo nich dostal len brnenský pár Fiala-Pelikán. Najdôležitejšiu úlohu pri zaistení účasti však zohrávala osoba maďarského rozhodcu Jánosa Szentpéteriho, ktorý dokázal zaistiť veľkú popularitu tohto podujatia vo svojej krajine a dotiahol na súťaž doslova desiatky párov. Jeho príklad možno ukazuje akým spôsobom by sa dala zvýšiť účasť na dnešných súťažiach tak, aby sa priblížila vtedajším číslam.

Vysoká účasť na súťaži v roku 1975 prispela k tomu, že pre ďalší ročník usporiadatelia zaistili nové hracie miesto, ktorým bola kinosála kultúrneho domu VSŽ Košice (vľavo, dnes tzv. Jumbo centrum). Zúčastnilo sa 77 párov (43 maďarských, 18 československých, 10 poľských, 6 rumunských), súťaž družstiev odohralo 32 družstiev. Obe súťaže vyhrali Poliaci, zvyšné čelné umiestnenie uchvatli Maďari.

Pri podobne veľkej účasti a tentoraz opäť za účasti hráčov prvého bratislavského družstva sa hral aj V. ročník 1976. Párový turnaj s výrazným náskokom vyhrala dvojica Šnábl-Vašíček; súťaž družstiev reprezentácia ČSR-B, bratislavské družstvo (víťazi páraku plus Filíp, Velecký) obsadilo štvrté miesto.Tak ako v predošlých rokoch sa súťaž hrala počas štyroch dní, dva dni sa hrala súťaž družstiev, dva dni súťaž párov. Novinkou od roku 1975 bolo, že súťaž družstiev sa hrala tzv. dánskym systémom (čo je v podstate švajčiarsky systém dovoľujúci však viacnásobné stretnutie tých istých družstiev), hralo sa dokonca 11 kôl, perličkou je to, že aj v tomto období sa podobne ako hľadal taký spôsob organizácie, ktorý by prilákal čo najviac hráčov a tak sa niekedy začínalo súťažou družstiev, inokedy súťažou párov.

V roku 1977 dominovali v súťaži družstiev kvalitné poľské družstvá patriace ku poľskej elite, kým súťaž párov vyhrala maďarská dvojica Szilágyi-Pelikán. Z čs hráčov sa na desiate miesto zmestila jedine domáca dvojica Števák-Boroš.

V roku 1978 - hralo sa v miestnostiach patriacich ku fotbalovmu klubu Lokomotíva Košice,prvé tri miesta v párových súťažiach obsadili Poliaci, na štvrtom mieste skončila bratislavska dvojica Šnábl-Filip, na siedmom a ôsmom mieste skončili české dvojice Pavlík-Němec a Prusák-Malina. Súťaž družstiev vyhralo jasne maďarské družstvo Fészek, na treťom mieste skončilo pražské družstvo hrajúce pod hlavičkou ČSR-B (manželia Sedlářovi, Salák, Šubrt). Perličkou bolo, že v poslednom kole na druhom stole bojovali o čelné umiestnenie maďarské a poľské družstvo, ale ich zápas skončil výsledkom 0-0, nakoľko ho odohrali v oboch miestnostiach na rovnakých linkách.

V roku 1979 sa súťaže družstiev zúčastnilo 20 družstiev (na obrázku vpravo vidíte hotel Hutník, ktorý v tom čase často poskytoval ubytovanie súťažiacim). Výsledky boli viacmenej obvyklé, na stupňoch víťazov sa striedali maďarské a poľské mená. Nie inak tomu bolo aj v súťaži párov (65 párov), kde na piatom mieste skončila dvojica Šnábl-Velecký. Podobné výsledky priniesla posledná konaná súťaž v roku 1980 (26 družstiev, 68 párov), pričom upútalo, že v súťaži párov zopakovala svoje víťazstvo z minulého ročníka maďarská dvojica Jezsó-Jónap.

Na rok 1981 bolo naplánované a ohlásené pokračovanie košickej VC v bežnom termíne - čiže počas prvého novembrového víkendu. Súťaž však bola zrušená (dôvody nie sú celkom jasné, aj keď je zrejmé, že svoju úlohu zohrala kritická vnútropolitická situácia v Poľsku - ale na druhej strane súťaž stála z hľadiska zahraničnej účasti predovšetkým na účasti maďarských hráčov ) a nastala dlhá prestávka v jej konaní. Až v roku 2005, teda po 25 ročnej pauze, bola zorganizovaná nástupná súťaž týchto medzinárodných súťaží, Veľká cena Košíc. Jej výsledky od roku 2005 až dodnes nájdete tu.