Zo štatistického prehľadu o doterajších výsledkoch slovenskej reprezentácie vidieť, že ďaleko najhorším výsledkom slovenskej reprezentácie bolo vystúpenie Slovenska na Nation Cup v roku 2006 v Bonne. Nie, nebojte sa, nemienim sa tomuto vystúpeniu venovať. Problém nie je v tom, že toto vystúpenie bolo najhoršie. Veď niektoré najhoršie musí byť a môže sa stať, že to najhoršie bude aj jasne najhoršie, v tomto prípade až katastrofálne. Ku športu patria aj prehry a aj prehry vysoké, debaklové. V tom, aj keď to bola vtedy naozaj hanba, nevidím až taký problém, že by to stálo za to spomínať. V čom je teda problém?

Problém vidím v tom, že aktívny účastník súťaže v Bonne, jeden z hráčov, ktorý ma toto vystúpenie na konte, sa rozhodne dávať "rady" ako sa má hrať reprezentačný bridž alebo kto by mal a kto nemal reprezentovať.  Vlastne - opravím sa - ani toto ešte nie je problém. Mnoho ľudí by to síce za týchto okolností neurobilo,  ale prosím, jedna katastrofa, dokonca ani taká ojedinelá katastrofa ako bolo toto reprezentačné vystúpenie, predsa nemusí znamenať, že  dotyčný človek by mal mať zapchaté ústa. Problém ale nastane, keď prednesená kritika je  poznamenaná osobnou nevraživosťou, zosmiešňovaním, ironizovaním a výsmechom reprezentačných vystúpení iných hráčov. Pritom ide o reprezentačné vystúpenia, ktoré boli oproti Nation Cup relatívne oveľa úspešnejšie. Pritom účastníci týchto ostatných reprezentačných vystúpení predošlý výsledok z Bonnu nekritizovali a už vôbec nezosmiešňovali tých, čo tam hrali. Nikomu, kto pozná slovenské pomery, nemusím hovoriť, že hovorím o I. Tatranskom. Tomuto "expertovi na reprezentáciu" a hlavne jeho "komentárom" ku hre reprezentácie sa teraz budem venovať.

Úvodom treba povedať, že Tatranský sa venoval aj spomínanému vystúpeniu reprezentácie v Bonne a v tomto článku dokonca uverejňuje aj moju reakciu, o ktorú ma požiadal. Myslím, že uvedený článok, tak aj moja reakcia sú štandardné. Štandardné v tom zmysle, že ich cieľom nie je niekoho osobne napádať, ale venujú sa samotnej súťaži a porovnaniu slovenského bridžu so zahraničným. K opisu situácie zopakujem, že napriek katastrofálnemu výsledku v Bonne negatívne nereagoval nikto zo slovenskej bridžovej verejnosti. Výsledok pravdepodobne mrzel každého rovnako ako hráčov, ktorí ho dosiahli, ale od pocitu neúspechu ku výsmechu hráčov a ku zpochybňovaniu ich snahy reprezentovať s cieľom dosiahnuť čo najlepší výsledok existuje u slušného človeka neprekonateľná priepasť a tak sa žiadne takéto hlasy neozvali. A ak už spomínam Bonn, tak ku Bonnu patrí, že  po tomto vystúpení v Bonne sa slovenská reprezentácia sa v nasledujúcich rokoch zúčastnila ďalších významných súťaží. Ale už nie súťaže Nation Cup v Bonne, aspoň dosiaľ nie. A nie preto, že by sme tam nechceli hrať. Práve naopak: slovenská bridžová verejnosť má právo sa dozvedieť, že na môj návrh prezident SBZ P.Belčák 3krát opakovane a trpezlivo navrhoval v nasledujúcich troch rokoch našu účasť organizátorom, ktorí nás 3 krát rôznymi výhovorkami odmietli, pričom z kontextu je úplne evidentné, že dôvodom bol výkon nášho družstva v spomínanom roku 2006. Spomínam to preto, že si treba uvedomiť, že aj trpezlivosť organizátorov s hracou úrovňou účastníkov má svoje hranice. Spomínam to preto, že otrieskaným sloganom o zbieraní skúseností nemožno prikryť každú hanbu, ktorú môže reprezentácia svojím výkonom vyprodukovať.  Spomínam to preto, lebo za takýchto okolností by normálny človek aspoň trochu sklopil uši a nehádzal by kameňmi okolo seba ako utrhnutý z reťaze. To však ale nie je náš prípad.

Slovenská reprezentácia hrala po Bonne v roku 2006 na ďalších medzinárodných podujatiach, napríklad na ME v Pau v roku 2008 a na WMSG v Pekingu v tom istom roku a na ME v Sanreme v roku 2009. Všetky tieto podujatia  I. Tatranský "okomentoval" na svojom webe. Čo charakterizuje uvedené komentáre? Na jednej strane je to zaslúžená kritika viacerých chýb, ktorých sa hráči dopustili. Teda, nie že by o nich reprezentanti bez "reprezentačného xperta" Tatranského nevedeli :-), ale proti takejto kritike ťažko namietať, aj keď viaceré autorove poznámky sú chybné alebo neúplné. Každopádne ani výrazný nedostatok autorovej odbornej a hernej kvalifikácie ešte neznamená neopodstatnenosť kritického slova. Tu však pozitíva končia. Nad pozitívami dominuje pohrdlivý a zároveň arogantný, pritom až nenávistný štýl, v akom sú komentáre napísané. Komentár ku ME Pau 2008 bol napríklad českými hráčmi pokladaný za vyslovene zaujatý, lebo z neho trčal výsmech a škodoradosť nad niektorými neúspešnými výsledkami a nepodareným záverom. Zároveň ide pravdepodobne o jediný text, ktorý počas ME niekto uverejňoval s cieľom podrážať a vysmievať reprezentáciu vlastnej krajiny. Komentáre ku Pekingu a Sanremu sú v podstate rovnaké a duchovné posolstvo týchto textov je zhruba nasledovné: všetci sú neschopní, všetci hrajú zle, všetci reprezentáciu flákajú, prípadne si zamieňajú reprezentáciu s turistikou, akurát Tatranskému leží osud našej reprezentácie a slovenského  bridžu na duši. Ide o programové urážanie nielen reprezentantov, ale aj funkcionárov SBZ a v podstate všetkých, ktorí majú na nejaký problém iný názor ako má autor.

Znechucujúci však nie je len štýl, v akom sú tieto texty písané, ale aj povedzme návrhy na alternatívne zloženie reprezentácie, z ktorých je jasné, že Tatranský žiadne reálne fakty ohľadom možností na zloženie reprezentácie nepozná a aj v tejto oblasti len špekuluje.  Autorova predstava, že pri svojom náhodnom zamyslení môže dodať nejaký závažný podnet, ktorý nebol viackrát premyslený a preskúmaný zo všetkých strán a aj prediskutovaný s kopou ľudí, je skutočne zábavná. Menej úsmevné je však urážlivé tvrdenie, že reprezentácia sa tvorí iba podľa priateľských vzťahov, ale rozhodne nie odborne, atď. Na  uvedených akciách v reprezentácii hrali totiž naši najlepší hráči a opačné tvrdenie je obyčajné sprosté klamstvo. Dôkaz? Dôkazov je veľa,  od umiestnení v domácej lige až po umiestnenia na rôznych turnajoch, ale pre nás v tejto chvíli postačí jediný, tentoraz z pera samého Tatranského. Základom reprezentácie je družstvo Lozorna, ktorého dominancia na domácej scéne Tatranskému na jednej strane vadí, na druhej strane mu ale vadí aj to, že tvorí základ reprezentácie.

Toľko ku niektorým témam, ktoré Tatranský neustále živí. Teraz pár slov ku predloženej hernej kritike. Ukážem na konkrétnom príklade jedného zápasu zo Sanrema ako vyhľadáva  a jednostranne komentuje rozdania. V Sanreme sme hrali aj proti družstvu Hauge (členom a sponzorom družstva je Rune Hauge, špičkový, ale kontraverzný fotbalovy agent). Ide samozrejme o  nórske družstvo. A nie hociaké, prosím. Vyhralo úvodnú súťaž v San Reme, ME v mixoch družstiev. Do open súťaže šli samozrejme tiež. Špecializované mix páry však open súťaž nehrali a miesto nich sa posilnili z bohatých domácich/nórskych zdrojov. A v tejto nóbl zostave potom s nami prehrali. Nie vysoko, ale predsa prehrali. Expert Tatranský je však vo svojom komentári nespokojný a vytýka nám nehrané slemy.  Aké sú fakty?  My sme nevylicitovali 2 slemy (spomínaný veľký slem hrali len 4 páry zo 62, musí sedieť impas a pokiaľ nesedi impas, tak môžete padnuť aj šesť, aspoň tak to vyzerá teoreticky u stolíka pri licitácii, prax je ale potom pre malý slem oveľa lepšia, skoro 100%), oni nevylicitovali jeden (veľký) slem a svoju úlohu zohral slem, ktorý som splnil z 20 hlavnych hráčov ako jediný na sále a aj súperi ho padli. Slemová sféra v tomto zápase skoncila na impy: 27-27. O našom viťazstve rozhodlo rozdanie číslo šesť. Nóri sa rozhodli, že nebudú hrať 1srdce s kontrou – padli by za 500, ale skúsili nájsť nejaký lepší záväzok. Nevyšlo to a padli 2 trefy s kontrou za 800. Bol to bojový a naozaj dobre hraný zápas z oboch strán. A ak v rozdaní 9 - to je ten veľký slem súperov - nesedí impas na káro kráľa, tak zápas vyhráme nie 16-14, ale 24-6. Ale ak v rozdaní 10 - to je zase veľký slem, ktorý nehrali Nóri a my áno- nie sú piky delené 2-2, tak zápas prehráme 23-7. A čo by bolo, keby sme nebodaj prehrali ešte vyššie?  Povedzme v pomere štandardného výsledku z Bonnu, ciže zhruba pomerom 25-3, teda v pomere, v akom priemerne prehrával svoje reprezentačné zápasy Tatranský a ako  reprezentácia odvtedy ani  jeden zápas neprehrala?! Na webe by sa z jeho pera objavila verzia poučenia z krízového vývoja slovenského bridžu so žiadosťou o odstúpenie vedenia SBZ, takže do čela SBZ by sa konečne dostali kádre z tzv. národného bridžového centra a cesta ku úspechom slovenského bridžu ala Bonn by bola otvorená...

Záverom len toľko,  že ani zďaleka sme každý zápas v Sanreme (ale aj inde) nehrali dobre. Niektoré síce áno, ale rovnako boli aj zápasy  nevydarené a zle hrané, niektoré dokonca veľmi zle. A boli aj zápasy, kde sa súper (bulharský GIB v Sanreme) ukázal vo vyslovene skvelej forme a vôbec sme nemali nárok.  Proste bolo tam zo všetkého trochu. Ako ukazuje tento môj text uverejnený na webe SBZ, tak spokojní sme s naším výkonom určite neboli. Kritiku očakávame a sme ju povinní aj  vydržať. Rovnako ako prípadné menšie alebo väčšie podpichy. Aj nejakú krivdu ustojíme.  Ale sústavnú, zaujatú, zlomyseľnú a veľkohubú propagandu doplnenú klamstvami, polopravdou a ohováraniami šírenými nielen verejne, ale hlavne poza bučkom snášať nemusíme a ani nebudeme.  Nechali sme jej 2 roky priestor bez odozvy. Mysleli sme, že ignorácia bude tou správnou odpoveďou. Nebola. Takúto chybu už opakovať nebudeme. Kto do nás kameňom, my do neho tiež.