|
Streda, 20 Apríl 2016 10:18 |
Menej Švajčiarska, viac Dánska
Minulý rok sa na majstrovstvách Slovenska stalo, že družstvo Zawada bolo už pred posledným kolom víťazom súťaže a tak toto posledné kolo hralo proti poslednému družstvu súťaže. Zápas samozrejme (vysoko) vyhralo a tak sa stalo jasným víťazom súťaže. Venujme sa teraz organizácii príslušnej súťaže. Spôsob, akým sa táto súťaž hrala, môžeme nazvať kombinovaným švajčiarsko-dánskym systémom. Ku klasifikácii a pomenovaniu hracích systémov ešte okrajovo dodám, že týchto systémov existuje pekná kôpka a vyznať sa v nich nie je jednoduché. Pre účely tohto textu švajčiarskym systémom nazývam nasadenie podľa aktuálneho poradia, avšak s obmedzením ohľadom opakovania zápasov tých istých družstiev. Švajčiarsky systém sa niekedy chápe ako systém neumožňujúci žiadne opakovanie zápasov tých istých družstiev, inokedy - aj keď zriedkavejšie - zase ako systém umožňujúci opakovanie takýchto zápasov ob jedno kolo. Dánskym systémom nazývam nasadenie podľa aktuálneho poradia, avšak bez obmedzenia ohľadom opakovania zápasov tých istých družstiev. Slovenské (ale nielen) súťaže sa často hrajú tak, že posledné kolo je hrané dánskym systémom, pričom v ostatných kolách hraných švajčiarskym systémom nie je možné opakovanie zápasu tých istých družstiev.
Po spomenutých majstrovstvách Slovenska ma oslovil Péter Gál, viacnásobný maďarský reprezentant, zodpovedný za organizáciu bodovaných maďarských súťaží. Zaviedli sme reč na tému organizovania švajčiarskych súťaží. Zhodli sme sa na názore, že spôsob organizovania švajčiarskych súťaží v podobe neumožňujúcej opakovanie zápasu tých istých súperov mimo posledného kola zvyčajne neprospieva takýmto súťažiam. Zhodli sa na tom, že ide o extrémny (extrémny aj preto, lebo švajčiar môže povoliť stretnutie tých istých súperov s jedno kolovou prestávkou, ale v našich podmienkach je tento variant neprípustný) spôsob nasadzovania a že by bolo lepšie, keby boj o miesta v tabuľke medzi sebou zvádzali predovšetkým družstvá na susedných miestach v tabuľke. Zároveň by však malo existovať obmedzenie prípustného počtu opakovania zápasov rovnakých súperov, avšak toto obmedzenie by nemalo byť tak tvrdé ako sa používa, čiže pravidlo o možnosti opakovania zápasu v poslednom kole by mohlo byť rozšírené na viac kôl. A možno aj na viac opakovaní, ale ako rozumný kompromis mi pripadá miesto žiadneho opakovania aspoň jedno opakovanie.
Moje úvahy sú podopreté aj istými teoretickými podkladmi. V USA žijúci maďarský bridžista a matematik Ádam Kertész navrhol, aby v súťažiach družstiev tohto druhu sa podľa švajčiarskeho modelu (ktorý nedovoľuje opakovanie zápasov tých istých družstiev) hral nasledovný počet kôl:
- 5-8 družstiev: 3 kolá
- 9-16 družstiev: 4 kolá
- 17-32 družstiev: 5 kôl
- 33-64 družstiev: 6 kôl
- atď...
Počet kôl je odvodený z tzv. binárneho logaritmu lg, čo je logaritmus o základe 2 používaný hlavne v informatike. Výsledok je zaokrúhlený na najbližšie vyššie celé číslo. Modifikáciu tohto spôsobu ponúka aj nasledovný článok na Bridgewinners, ale rozdiel je v tom, že ku výpočtu podľa binárneho logaritmu pridáva 2 kolá (ide o kompromisný návrh smerom ku ortodoxným popierateľom opakovania zápasov v takýchto súťažiach).
Ak by sme prijali vyššie uvedený model, tak povedzme súťaž 20 družstiev hraná na deväť kôl by mohla vyzerať nasledovne:
- prvých 5 kôl by sa hralo ako doteraz, čiže bez možnosti opakovania zápasov
- nasledovné 3 kolá by dovoľovali jedno (?) takéto opakovanie zápasu
- posledné kolo by nemalo žiadne obmedzenie
Takýto hrací systém je samozrejme dosť pružný a možno si predstaviť jeho rôzne varianty. Osobne nie som silne presvedčený o výhodách alebo nevýhodách prípadných alternatív, avšak sa mi zdá pomerne zrejmé, že každý takýto systém je z hľadiska atraktivity boja o popredné miesta v tabuľke a z hľadiska spravodlivosti finálneho umiestnenia všetkých družstiev výrazne lepší ako doteraz používaný systém. Dôvod je ten, že ako sa schyľuje ku koncu súťaže, tak - ak neberieme do úvahy posledné kolo - v súčasnom systéme družstvá na popredných miestach už zvyčajne hrali medzi sebou a tak ku koncu súťaže hrajú zápasy proti družstvám na nižších miestach, zvyčajne z "lepšieho" stredu tabuľky. Závisí to samozrejme od počtu družstiev, čim menej družstiev, tým je súper horšie umiestnený a naopak. Z toho vychádza o odvodenie počtu kôl: čím menej družstiev, tým skôr treba prestať hrať švajčiar a prejsť ku dánskemu systému. A tak v súčasnom systéme hrá v predposlednom kole vedúce družstvo proti ôsmemu v poradí, druhé družstvo proti deviatemu a tretie proti štvrtému. Napokon to skončí aj tak, že vedúce družstvo získa taký náskok, že boj o prvé miesto je rozhodnutý, čím súťaž stratí na atraktivite a to je škoda. Samozrejme, aj v navrhovanom hracom systéme sa to môže stať, ale predsa len cesta ku takejto možnosti bude objektívne ťažšia. Pointou však nie je to, aby sa v poslednom kole už o víťazstvo nehralo. To je istým spôsobom hraničný prípad, ktorý sa bežne nestáva. Pointou je však nepopierateľná skutočnosť, že čím viac sa blížime ku koncu súťaže a čím viac sa o poradí rozhoduje, tak mimo posledného kola nehrajú vedúce družstvá medzi sebou, ale majú za súperov zvyčajne výrazne horšie umiestnených súperov. A tento nepomer, nesúlad vo výkonnosti platí pre celú tabuľku, nielen pre je špičku.
Pozrime sa ešte na takéto súťaže z iného uhla. Postačuje argument vyššej atraktivity ku zmene hracieho systému? Čo je vlastne najdôležitejším argumentom pri voľbe hracieho systému ako je švajčiarsky systém (teraz výrazom švačiarsky systém myslím akokoľvek zkombinovaný systém tohto druhu)?
Hrací systém tohto druhu charakterizujú tieto parametre:
- - všetci (vynechajme bye) hrajú rovnaký počet kôl, rovnaký počet rozdaní
- - nikto nie je z boja o výhru predčasne eliminovaný hracím systémom (ako je KO), ale o poradí rozhoduje výlučne jeho výkonnosť
- - poradie je dane relatívnou výkonnosťou družstiev a nie pomernou vzhľadom ku víťazovi súťaže ako je to u KO súťaží
Za nevýhodu - napríklad v porovnaní s KO súťažami - možno pokladať to, že finálový boj o celkové poradie v poslednom alebo teoreticky aj v predposlednom kole môže byť už rozhodnutý výsledkami v predposlednom kole. O dopade tejto skutočnosti z viacerých hľadísk si môžete prečítať napríklad tu.
Môj názor je taký, že ak sa dánsky systém uplatní až v poslednom kole, tak to nielen škodí atraktivite súťaže, ale zároveň je tým možno skreslené poradie nielen na vyšších miestach, ale v celej tabuľke. Dôvodov pre toto tvrdenie je veľa: ak napríklad v predposlednom kole stretne vedúce družstvo tabuľky niekoho zo stredu tabuľky, tak nielen že toto družstvo porazí ľahšie a vyššie ako svojho suseda z tabuľky, ale zároveň toto družstvo odsunie na miesto nezodpovedajúce jeho výkonnosti v celej súťaži a toto družstvo bude mať už len malé šance na opravu svojho umiestnenia, ktoré sa len vďaka tomuto mení v rozpätí až tretiny miest celkovej tabuľky.
Nevýhodou navrhnutého systému je skutočnosť, že niektoré družstvá sa v súťaži môžu stretnúť aj tri krát, čiže až tretina zápasov bude odohratá proti tomu istému súperovi (súčasný systém umožňuje len jedno opakovanie zápasu). Pravidlo o neopakovaní tých istých zápasov má svoju logiku, jeho cieľom je zatraktívnenie súťaže prostredníctvom zmeny súperov, zamedzením priveľkého množstva opakovania zápasov. Nepochybne by nebola veľmi pútavá súťaž, v ktorej by ste sa stretli povedzme len so štyrmi alebo piatimi družstvami. Ešte jedna vec je dôležitá: treba rozlišovať, či sa hrá tzv. švajčiar ako kvalifikácia do ďalšej, nadstavbovej súťaže hranej potom povedzme KO spôsobom alebo či ide o samostatnú súťaž, ktorá bude po odohratí daného počtu kôl ukončená. Vo švajčiari hranom kvalifikačným spôsobom nie je poradie na postupových miestach až tak dôležité (čo potvrdzuje skutočnosť, že následné KO súťaže často vyhrávajú družstvá, ktoré vo švajčiari skončili niekde na stredovom postupovom mieste). V samostatnej hranej súťaži je však toto poradie definitívne. Z tohto hľadiska by mal preto organizátor hľadať také mechanizmy pre súťaž, aby na jednej strane urobil súťaž spravodlivú z hľadiska finálneho poradia, na druhej strane atraktívnu z hľadiska počtu súperov. Myslím, že navrhnutý spôsob vyhovuje tejto požiadavke lepšie ako doteraz používaný model.
|
Pridať komentár
|
