|
Štvrtok, 09 Október 2014 11:21 |
V poslednej časti tohto malého seriálu venovaného rozhodovaniu situácii okolo neoprávnených informácií sa chcem venovať téme odvolacích komisií. V súčastnosti hlavne na špičkových európskych súťažiach dochádza ku postupnému obmedzeniu až rušeniu odvolacích komisií. Tento trend presakuje aj na nižšie súťaže, národné alebo regionálne súťaže. Právo hráča na odvolanie zostáva síce zachované, ale o jeho odvolaní nerozhoduje jury, ale v zásade ten istý rozhodca-rozhodcovia, ktorí pôvodné rozhodnutie vyniesli. Pritom teoreticky platí, že rozhodcovia sa poradia hlavne pri odvolaní medzi sebou (oni sa zvyčajne radia už predtým), takže situácie je posúdená dvakrát. Na regionálnych súťažiach s jedným rozhodcom to ale nemôže fungovať, tam pre neexistencii jury akurát rozhodca posúdi prípad ešte raz. Je to teda trochu zvláštne - čím kvalitnejšia súťaž, tým skôr na nej nie je ustanovená jury - opak ako bola tradícia. Nevadí, aj tak sa dá, to ešte nie je argument pre existenciu jury.Čo teda argumentom je?
Každej hre možno rozumieť na určitej úrovni. U logických hier v podstate platí, že čím lepšie človek dotyčnú hru hrá, tým lepšie jej rozumie. Čím lepšie človek hre rozumie, tým viac je pravdepodobné, že lepšie porozumie rôznym vnútorným mechanizmom dotyčnej hry. Ale nielen porozumenie hry je dôležité. Treba mať aj hernú prax. To je však natoľko zrejmé, že sa tým nemienim veľmi zaoberať, len to pripomínam. Je teda určite pravda, že hráči hrajúci dlhé roky a pravidelne, hre rozumejú a aj ju hrajú lepšie ako hráči hrajúci občas a náhodne. (Kdesi som čítal, že svetovou extra triedou v nejakom odvetví sa možno stať, ak mu človek venuje zhruba 10.000 hodín. Čiže povedzme 10 rokov po 20 hodín týždenne. Množstvo vynaloženej práce musí byť dnes obrovské, ak má mať človek šancu v danom odbore stať sa výnimočným.)
Z tohto dôvodu som presvedčený, že hráči, hlavne špičkoví - a tí sú väčšinou členmi odvolacích komisií - vedia lepšie ako rozhodcovia posúdiť, či vzniknutá UI a existujúce LA majú zjavný súvis so zvolenou hláškou. Nepokladám ale toto moje tvrdenie za pravidlo. Nepochybne sa môže stať, že hráči tvoriaci odvolaciu komisiu rozhodnú zle, horšie ako rozhodca. A neraz. Ale v priemere by mali o prípadoch, kde je potrebná vysoká znalosť hry, rozhodovať lepšie ako rozhodcovia. Je to preto, lebo hre lepšie rozumejú ako rozhodcovia.
Uvediem aj nepriamy dôkaz o efektívnosti porozumenia hry hráčmi. Ako dôkaz použijem kauzu podvodníkov Elinescu-Wladow. Kto predniesol obvinenie týchto hráčov a zároveň aj identifikoval mechanizmus pomocou ktorého podvádzajú? Teoreticky s týmto obvinením mali prísť rozhodcovia, ktorý o tomto páre mali vraj aj "hrubý šanon" s rôznymi podozrivými rozdaniami, ale to bolo tak všetko, čo dokázali. S konkrétnym obvinením prišiel napokon hráč, ktorý dokonca stihol pri hre identifikovať ich podvodný systém. Tam však práca hráčov neskončila. Kit Woolsey na serveri bridgewinners vymyslel špecifický a náročný trojitý test, ktorého sa zúčastnilo dobrovoľne niekoľko desiatok hráčov (aj ja). Z testu vyplynulo, že efektívnosť výnosov dvojice Elinescu-Wladow prekonávala bežnú výnosovú efektívnosť dobrých hráčov o niekoľko rádov. Kit Woolsey je hráč. Nemci pre riešenie prípady vytvorili špeciálnu komisiu, ktorá prácu dokončila. Samozrejme, bola obsadená hráčmi a vyniesla odsudzujúci verdikt. Hráči urobili všetku potrebnú dôkaznú prácu pre očistenie bridžu od tohto páru, rozhodcovia im v podstate len sekundovali. Aj to v lepšom prípade, lebo z európskych rozhodcovských kruhov som počul aj názor, že celé obvinenie je smiešne, nakoľko tak hlúpo by dvaja nepochybne inteligentní ľudia nepodvádzali (názor teda odmietal vinu zo subjektívnych dôvodov, čo je pre rozhodcu veľmi zlý prístup). Aj tento prípad potvrdzuje, že hráči majú vysoký záujem hrať svoju hru čisto a odhaliť, prípadne potrestať tých, ktorí to nerobia.
Pokiaľ nebudú existovať odvolacie komisie, tak mne osobne sa ideovo nepáči ani princíp, že o odvolaní rozhodujú tí istí, ktorí vyniesli pôvodný verdikt. Spravodlivosť je jedna zo základných spoločenských hodnôt. Spravodlivosť v sebe zahrňuje právo na odvolanie a zároveň zahrňuje aj to, že odvolanie posudzujú iné osoby, iný orgán, než ten, ktorý vyniesol pôvodný verdikt. Ak zrušíme odvolacie komisie, tak tento princíp dostane silnú ranu a je otázne, či ho ideovo možno pokladať za spravodlivý.
Významným faktorom pri posudzovaní tohto problému je čas. Organizátor každej súťaže je zvyčajne pod časovým tlakom, ktorý rastie tak, ako sa blíži koniec súťaže. Ak musí riešiť nejaký časovo náročný problém po ukončení súťaže, napríklad ak má vtedy zasadnúť odvolacia komisia, tak to môže skončiť pomerne nepríjemne - ľudia budú frflať a postupne miznúť zo sály tak, ako sa bude naťahovať čas potrebný na dodatočné rozhodnutie. Z tohto hľadiska je určite jednoduchšie odvolaciu komisiu nemať, nemať administratívu spojenú z jej činnosťou a nemať napríklad rôzne subjektívne posudzovanie práce jej jednotlivých členov a v rámci tohto posudzovania ich podozrievať zo zaujatosti a tak zasievať medzi ľudí konflikty.
Na druhej strane čas hovorí aj pre existenciu odvolacích komisíí. Hovorí práve preto, lebo odvolacia komisia zvyčajne rozhoduje so širším spektrom informácií ako rozhodca počas hry. Táto diferencia je bežný stav. Odvolacia komisia má viac času, nemusí riešiť iné problémy súvisiace so súťažou, je teda svedomitejšia, je menej zaťažená, takže môže byť dôkladnejšia. Aj hráči si lepšie medzičasom premyslia (niekedy vymyslia) svoju argumentáciu. Samozrejme, nič z toho negarantuje, že odvolacia komisia rozhodne lepšia ako rozhodca/rozhodcovia, ale snahe o bridžovú spravodlivosť to by to malo prospieť.
Potvrdzuje to princíp: viac hláv, viac rozumu. Týmto spôsobom môže vlastne argumentovať aj rozhodca, lebo v dobe internetu si teoreticky môže vytvoriť panel expertov a vziať jeho výsledky do úvahy. To je však z časového hľadiska problematické, lebo rozhodca nevie v krátkom čase osloviť a získať názor expertov. Táto idea skrachovala aj na špičkových súťažiach, kde pôvodne boli určení tzv. expertní konzultanti, ale rozhodcovia napokon rozhodovali bez nich, lebo pôvodná predstava o získaní ich názoru sa neukázala funkčná. Som za odvolacie komisie aj vtedy, keď rozhodnutie odvolacej komisie v poslednom rozdaní z predošlého článku osobne pokladám za nedobré. Nebolo by však nič jednoduchšieho, ako zhromaždiť príklady, keď rozhodca rozhodol zle a odvolacia komisia dobre - viď rozdanie č.2. Ale tu nejde o to, že jeden spôsob vždy funguje, kým druhý občas nie. Podľa mňa sú logicky občas chybové oba spôsoby rozhodnutia, ale metodicky by mali odvolacie komisie byť chybové menej. A do tejto menšej chybovosti však patrí aj to, že občas rozhodnú chybne a zmenia správne rozhodnutie rozhodnutie rozhodcu na chybné (ak teda je možné v takýchto sporných prípadoch rozhodnúť, čo je "správne" a čo "chybné").
Na záver pridám ešte jednu vec, ktorá hovorí v prospech odvolacích komisií. Ide o to, že rozhodnutia jury očakáva a registruje bridžová verejnosť so širším záujmom ako rozhodnutie rozhodcov. Tým sa vytvárajú dodatočné podmienky pre znalosť pravidiel a pre ich aplikáciu. Odvolacie komisie tak prispievajú ku vyššej znalosti pravidiel hráčmi a následne teda i vyššej kvalite hry. A to je to, čo pre našu hru potrebujeme: upútať každým jej aspektom.
Ešte pridám krátku úvahu na tému odvolania ako opravného prostriedku a spôsob jeho riešenia orgánmi SBZ.
Z existenciou odvolacích komisií je spojený aj problém ich zapojenia do odvolacieho systému. Na Slovensku je to teraz napríklad tak, že na lige sa možno odvolať ku ligovej jury tvorenej kapitánmi družstiev. Následne existuje (aj na základe chybného precedensu) možnosť odvolať sa predsedníctvu SBZ, teda ku orgánu riadiacemu a administratívnemu a nie odbornému. A proti rozhodnutiu tohto orgánu sa teoreticky možno odvolať ku kontrolnej komisii, tentoraz už orgánu odbornému, ale nie v danej oblasti. A viem si predstaviť, že niekto bude tvrdiť, že sa možno odvolať následne aj ku konferencii ako najvyššiemu orgánu SBZ. Štvor alebo päť stupňový systém rozhodovania je samozrejme absurdný, naviac niektoré jeho zložky určite nie sú kompetentné alebo kompetentnejšie ako rozhodca, autor prvotného verdiktu. Situácia sa dá podľa mňa riešiť jednoducho a to bez ohľadu na existenciu odvolacích komisií. Počet možných opravných prostriedkov musí jasne definovaný a mimo národných majstrovstiev by sa malo dať odvolať len na danej súťaži ku odvolacej komisii vytvorenej na súťaži, prípadne ku rozhodcovi, ak komisia neexistuje. Avšak na národných alebo medzinárodných majstrovstvách krajiny ako súťažiach výrazne dôležitejších by mohla existovať možnosť odvolať sa aj na celoštátny odborný orgán, akúsi najvyššiu jury.
PS. Ďakujem Dušanovi Šľachtovi za jeho poznámky predovšetkým ku prvému článku na túto tému. Dušanove poznámky zaistili vyššiu kompatibilitu textu s oficiálnym jazykom pravidiel. Zároveň ale konzultácia tohto textu s ním neznamená jeho súhlas/nesúhlas s mojimi názormi na existenciu odvolacích komisií.
|
Pridať komentár
|
