Home EdoWell Poznámky ku stanovám SBZ
Poznámky ku stanovám SBZ Tlačiť E-mail
Pondelok, 28 Júl 2014 09:59
Poznámky ku stanovám SBZ Stanovy sú súpisom záväzných pravidiel, ktorými sa riadi príslušná organizácia. Nasledujúce poznámky ku stanovám SBZ majú takúto koncepciu:

Poznámka
Citát konkrétneho bodu/bodov súčasných stanov
Komentár k danému bodu.
Návrh zmeny príslušného bodu stanov.

Poznámka č. 1.
Článok 1. Základné ustanovenia
1. Slovenský bridžový zväz (ďalej SBZ) je nezávislá a dobrovoľná záujmová organizácia v Slovenskej republike, ktorá združuje fyzické osoby so záujmom o bridž.

Otázka: prečo sa hovorí len o fyzických osobách? Členmi SBZ sú aj bridžové kluby. Dokonca predsedom bridžových klubov stanovy definujú niektoré právomoci a SBZ financuje vznik nových klubov. Riešenie: doplniť tento bod aj o právnické osoby.

Článok 1. Základné ustanovenia
1. Slovenský bridžový zväz (ďalej SBZ) je dobrovoľná záujmová organizácia združujúca fyzické a právnické osoby so záujmom o bridž.


Poznámka č. 2.
Článok 3. Členstvo v SBZ, práva a povinnosti členov
4. Riadny člen má právo:
d) po dosiahnutí 18 rokov veku voliť a byť volený do orgánov SBZ a aktívne sa zúčastňovať ich činnosti,
5. Hlasovacie právo má riadny člen, ktorý dosiahol 18 rokov a má v danom kalendárnom roku zaplatené členské príspevky.
Vymedzovať v stanovách právo aktívne sa zúčastňovať ich činnosti je asi tak zbytočné ako nosiť piesok na Saharu. Časti bodu 4d a 5 sú duplicitné. V bode 5 by stačilo, keby bolo definované, kedy má riadny člen hlasovacie právo. Mimochodom, keďže je explicitne obmedzené len aktívne volebné právo, tak riadny člen s nezaplatenými členskými príspevkami (neriešme radšej otázku ako môže byť niekto riadnym členom organizácie, do ktorej neplatí členský príspevok), môže kandidovať a byť volený do orgánov SBZ. Teoreticky teda môže za prezidenta SBZ kandidovať a byť zvolený niekto, kto sa v danom roku neunúval zaplatiť členský príspevok. Prípadné riešenie môže vyzerať aj takto:
Článok 3. Členstvo v SBZ, práva a povinnosti členov
4. Riadny člen má právo:
d) po dosiahnutí 18 rokov veku voliť a byť volený do orgánov SBZ, pokiaľ má v danom kalendárnom roku zaplatené členské príspevky


Poznámka č. 3.
Článok 3. Členstvo v SBZ, práva a povinnosti členov
8. Člen SBZ môže mať pozastavené členstvo: a) ak nezaplatil členský príspevok v stanovenom termíne. Členstvo je pozastavené až do dňa zaplatenia príspevku, Po dobu pozastavenia členstva člen SBZ stráca práva člena SBZ.

V bode 8 toho istého článku sa zrazu dozvedáme, že celá predošlá úvaha bola v podstate zbytočná, lebo ak člen nemá zaplatené členské, tak stráca práva člena SBZ. Ale bola naozaj zbytočná? Vlastne ani nie, lebo súčasný odsek 5 článku 3 pasívne volebné právo neplatičom nezakazoval, kým odsek 8 toho istého článku áno, takže teoreticky by mohli vzniknúť spory o výklad stanov. Ak ale vezmeme do úvahy bod 8, tak predtým navrhnutý bod 4 výborne vyhovuje v tejto podobe:
Článok 3. Členstvo v SBZ, práva a povinnosti členov
4. Riadny člen má právo:
d) po dosiahnutí 18 rokov veku voliť a byť volený do orgánov SBZ



Poznámka č. 4.
Článok 4. Zásady organizačnej štruktúry SBZ 1. SBZ združuje jednotlivcov a bridžové kluby, ktorí rešpektujú Stanovy na základe ich registrácie.
Ok, SBZ združuje aj bridžové kluby. Pritom podľa článku 1, bodu 1, SBZ združuje len fyzické osoby.   ale povedzme, že to vyriešime v zmysle predneseného návrhu. Veta je kostrbatá, lebo stanovy sa nerešpektujú na základe ich registrácie. Pripomínam, že predchádzajúci článok znel takto:
Článok 3 Členstvo v SBZ, práva a povinnosti členov 6. Riadny člen je povinný: a) dodržiavať Stanovy, Organizačný poriadok a ostatné interné predpisy SBZ, Stanovy treba podľa jedného z článkov rešpektovať, podľa druhé zase dodržiavať. Rešpekt je mravná kategória, rešpektovať neznamená dodržiavať. Zároveň raz sú určené povinnosti vzhľadom ku stanovám, inokedy vzhľadom aj ku iným interným predpisom. Stačí pritom dodržiavať stanovy, lebo stanovy implicitne zaväzujú dodržiavať ostatné interné predpisy SBZ. Článok 4, bod 1 je teda nepresný a zároveň zbytočný. Ak tam však niečo takéhoto chceme mať, tak by bolo lepšie, ak by znel nejako takto:
Článok 4. Zásady organizačnej štruktúry SBZ 1. SBZ združuje jednotlivcov a bridžové kluby, ktoré sa zaväzujú dodržiavať stanovy a ostatné interné predpisy SBZ.



Poznámka č. 5.
Článok 5. Bridžové kluby
4. Bridžové kluby nahlásia zoznam svojich členov SBZ vždy k 28. 2. a 31. 8. bežného roku. Pri ohlasovaní zoznamu k 28. 2. uvedú súčasne členov so zaplateným členským a vybraté členské poukážu na účet SBZ. Evidenciu členov sú bridžové kluby povinné zaslať taktiež na vyžiadanie člena predsedníctva SBZ zodpovedného za vnútro zväzovú činnosť.
Ide o administratívnu povinnosť, ale termínovo nesplniteľnú, lebo členské treba zaplatiť do 28.2. bežného roku a je ťažko predstaviteľné, že do toho istého termínu klub vyhotoví príslušný zoznam. A či ho niekto vyhotovil do 31.8, je už v intenciách záväzkov brigády socialistickej práce. Tak či onak, riadiaci orgán by mal mať prehľad o počet svojich členov a najlepším termínom je koniec roka, keď je zrejmé, kto v danom roku zaplatil členské a koniec roka je zároveň najvhodnejší termín pre takýto prehľad. Možná úprava potom môže vyzerať nasledovne:

Článok 5. Bridžové kluby
4. Bridžové kluby nahlásia členovi predsedníctva SBZ zodpovednému za vnútro zväzovú činnosť zoznam svojich členov ku 31. 12. bežného roku. Pri ohlasovaní zoznamu uvedú súčasne členov so zaplateným členským a vybraté členské poukážu na účet SBZ.


Poznámka č. 6.
Článok 6.Orgány
1. Najvyšším orgánom SBZ je konferencia, ktorá sa koná najmenej jedenkrát ročne.
6. Funkčné obdobie všetkých orgánov SBZ je trojročné.
Prečo trojročné obdobie, keď bežným štandardom sú 4 roky? Prečo má byť konferencia každý rok, keď z jej organizovaním sú každoročne problémy? Našťastie sa zdá, že návrh na zmenu týchto parametrov má podporu a že článok môže znieť nasledovne:
Článok 6.Orgány
1. Najvyšším orgánom SBZ je konferencia, ktorá sa koná najmenej raz za dva roky.
6. Funkčné obdobie všetkých orgánov SBZ je štvorročné.

Poznámka č. 7.
Článok 8. Predsedníctvo
3. Generálny sekretár koordinuje činnosť predsedníctva. Je druhým štatutárnym zástupcom s dispozičným právom k bankovému účtu. Koordinuje predovšetkým činnosti smerujúce k rozvoju bridžu.
8. Predsedníctvo môže zriadiť podľa potreby poradné komisie s vymedzeným okruhom pôsobnosti.
Je zbytočné (a nezodpovedá to ani praxi), aby stanovy určovali, že generálny sekretár koordinuje činnosť predsedníctva. Horšie je obmedzenie na tvorbu poradných komisií. Napríklad klasifikačná komisia určite nie je poradná komisia, ale samostatná komisia. Ak vytvoríme jury SBZ, tak to tiež nebude poradná komisia, ale samostatne pracujúca komisia s plným právom rozhodnúť v riešenom prípade. Ak by to bola len poradná komisia, tak by jej záver muselo schváliť P-SBZ (socialistický model, ze všetko musí schváliť najvyšší orgán). Proti rozhodnutiu pP-SBZ by sa dalo odvolať ku kontrolnej komisii, atď. Možné riešenie je nasledovné:
3. Generálny sekretár je druhým štatutárnym zástupcom s dispozičným právom k bankovému účtu. Koordinuje predovšetkým činnosti smerujúce k rozvoju bridžu.
8. Predsedníctvo môže zriadiť odborné komisie s definovaným okruhom pôsobnosti a právomocí.


Poznámka č. 8.
Článok 9 Kontrolná komisia
1. Kontrolná komisia je odvolacím a kontrolným orgánom SBZ.
6. Hlavnou úlohou kontrolnej komisie je:
a) dbať o to, aby všetky orgány SBZ postupovali v súlade so stanovami,
b) kontrolovať, či predsedníctvo a ostatné orgány SBZ vykonávajú predpísané činnosti spojené s vedením účtovníctva a hospodárnym nakladaním s majetkom SBZ,
c) riešiť sťažnosti členov SBZ proti rozhodnutiam orgánov SBZ. Rozhodnutie kontrolnej komisie o sťažnosti je záväzné a možno sa proti nemu odvolať len Konferencii, ktorá toto rozhodnutie môže zmeniť,
d) o svojej činnosti každoročne vyhotoviť správu, ktorú predkladá Konferencii s návrhom na prijatie primeraných opatrení.

Kontrolná komisia je dôležitým prvkom demokratického systému a zaisťuje, aby akékoľvek rozhodnutie voleného orgánu SBZ bolo preskúmateľné nezávislým odvolacím orgánom. Toľko teória.

Stanovy sa však na dvoch iných miestach zmieňujú nepriamo o jej nasledovnej právomoci, citujem:

Článok 7. Prezident a Generálny sekretár SBZ
8. Prezidenta v prípade jeho odstúpenia, dlhodobej neprítomnosti, alebo pozastavením jeho činnosti kontrolnou komisiou do doby konania najbližšej Konferencie zastupuje generálny sekretár.
9. Generálneho sekretára v prípade jeho odstúpenia, dlhodobej neprítomnosti, alebo pozastavením činnosti kontrolnou komisiou do doby konania najbližšej Konferencie zastupuje prezidentom poverený člen predsedníctva.


Z článku 7 vyplýva právomoc komisie pozastaviť výkon činnosti najvyšších volených funkcionárov SBZ, pričom ale žiadna takáto právomoc z definície právomocí kontrolnej komisie v článku 8 nevyplýva. Nie je mi jasné, ako sa táto právomoc dostala do stanov a či je to úmysel alebo či sa to stalo nedopatrením. Každopádne nech už je to akokoľvek, tak kontrolná komisia by nemala mať možnosť meniť vôľu konferencie a pozastavovať činnosť akéhokoľvek voleného funkcionára. Preto treba uvedené právomoci v článku 7 škrtnúť.

Teraz sa krátko zmienim o tom, čo osobne pokladám za funkčný odvolací systém. Takýto systém by mal spĺňať nasledovné body:
  • odvolanie by malo smerovať na špecializovaný odborný orgán
  • odvolací systém by mal byť jednoduchý, podľa možnosti dvojstupňový. Prípadné výnimky musia byť jednoznačne v stanovách uvedené
  • odvolací systém by mal byť jednoznačný, čo znamená, že by malo byť vždy jasne určené, ku komu sa možno odvolať.
Uvediem príklady.

Majstrovské body prideľuje príslušný administrátor majstrovských bodov. Voči jeho rozhodnutiu sa mozno odvolať ku odbornému orgánu, ktorým je klasifikačná komisia. Klasifikačný poriadok určuje, že jej rozhodnutie je definitívne. Kontrolná komisia ale prijala a riešila niekoľko odvolaní voči rozhodnutiu klasifikačnej komisie (všetky zamietla). Ďalším problémom je skutočnosť, že kontrolná komisia má právo riešiť len odvolanie voči volenému orgánu SBZ. Klasifikačná komisia však nie je volený orgán SBZ. Voči rozhodnutiu kontrolnej komisie sa teoreticky možno ešte odvolať ku konferencii. Riešenie je pritom jednoduché: dodržať stanovy a klasifikačný poriadok. Ak sa niekomu nepáči, že sa voči rozhodnutie klasifikačnej komisie nemožno odvolať, tak má možnosť požiadať kontrolnú komisiu o rozhodnutie, či je takýto bod klasifikačného poriadku v súlade so stanovami.

Poďme k inému, bežnejšiemu problému. Odvolanie sa voči rozhodnutiu rozhodcu na súťaži. Ak je na danej súťaž zriadená jury, tak sa možno odvolať ku tejto jury. Ale možno sa odvolať aj ďalej? A je to účelné (to samo o sebe je veľmi komplikovaný problém, ktorému sa mienim venovať samostatne v iných textoch na tomto webe)? A ak na súťaži jury nebola zriadená (stalo sa a dokonca sa tento štýl presadzuje), tak čo potom? Možno sa odvolať a ku komu? Úprimne povedané, s niektorými prípadmi majú problém aj rozhodcovia, takže je optimizmom očakávať dobré odborné rozhodnutie od predsedníctva zväzu alebo kontrolnej komisie. Pomohol by odborný orgán typu národnej odvolacej jury akú ma ČBS, ktorá by riešila takéto prípady (nechajme bokom, že s prácou takýchto komisií je tiež nespokojnosť, ale to je zákonité a ja mám i pozitívne skúsenosti s prácou takýchto odvolacích komisií). My však takýto orgán nemáme a tak sa teoreticky možno odvolať ku P-SBZ, potom ku kontrolnej komisii a potom zase ku konferencii. Odvolanie teda nesmeruje ku vzdelanejším laikom/odborníkom na danú oblasť, ale proste na nadriadený orgán bez ohľadu na to, že v danej téme nemá kvalifikáciu, ale ani zvyčajne neprejavuje laický záujem o daný problém - ktorý pritom od členov jury možno právom očakávať.

Zhrniem: odvolania ohľadom pridelenie majstrovských bodov by teda mali smerovať ku klasifikačnej komisii ako odbornému orgánu, odvolania ohľadom rozhodnutí rozhodcov na súťaži by zase mali smerovať ku ekvivalentnému odbornému orgánu v tejto oblasti. Takéto odvolania by nemali smerovať na P-SBZ a ani na kontrolnú komisiu. Kontrolná komisia by mala bdať nato, aby kontrolovala predovšetkým prácu volených orgánov SBZ, hlavne predsedníctva ako hlavného riadiaceho orgánu SBZ. Toľko ohľadom oblasti pôsobenia kontrolnej komisie. A ako je to z jej rozhodnutiami? Porovnajme nasledujúce 2 body Článok 9. Kontrolná komisia
c) riešiť sťažnosti členov SBZ proti rozhodnutiam orgánov SBZ. Rozhodnutie kontrolnej komisie o sťažnosti je záväzné a možno sa proti nemu odvolať len Konferencii, ktorá toto rozhodnutie môže zmeniť


a bod Článok 13 Revízne postupy.
1F. Odvolanie nemožno podať voči rozhodnutiu kontrolnej komisie.

Vidiet jasný rozpor. Podľa jedného bodu sa možno proti rozhodnutie kontrolnej komisie odvolať, podľa druhého bodu nie. Ktoré riešenie je správne? Povedzme si najprv, že odvolaní sa ku kontrolnej komisii našťastie nie je veľa. Ale zároveň vyžadujú dosť času a oboznámenie sa s agendou takéhoto prípadu nie je vôbec jednoduché. A neraz aj v tejto komisii - ako v každom odbornom orgáne - vzniknú na daný problém rôzne názory, čo potvrdzuje zložitosť prípadu (napríklad v rámci klasifikačnej komisie sa viackrát stalo, že sme si pri diskusii o niektorom odvolaní vymenili 40-50 emailov). Predstava, že takýto prípad vyrieši správne konferencia, je idealistická a odtrhnutá od reality. Predstava, že konferencia ako kolektívny laický orgán má niesť zodpovednosť miesto vybratých špecialistov za danú oblasť je ešte horšia. Preto dotyčný bod podľa mňa môže znieť nasledovne:
Článok 9. Kontrolná komisia
c) riešiť odvolania členov SBZ proti rozhodnutiam orgánov SBZ. Rozhodnutie kontrolnej komisie je definitívne.


Poznámka č. 9.
Článok 11. Finančné prostriedky a hospodárenie
3. Členské príspevky platia členovia SBZ na jeden kalendárny rok.

Na pohľad veľmi jednoduchý bod. Lenže kalendárny rok trvá od 1.1. do 31.12. Členské však podľa Článok 3. Členstvo v SBZ, práva a povinnosti členov d) platiť členské príspevky vždy do 28. 2. bežného roku. platíme ku 28.2. bežného roku, teda počas kalendárneho roku a je prijatý (z tzv. administratívnych dôvodov)úzus, že takto zaplatené členské "platí" od 1. apríla daného roku do 31. marca budúceho roku. Bolo by osožné dať dokopy kalendárny rok pre platenie členského s hospodárskym rokom a so súťažným rokom, čiže od 1. 1. do 31.12. Možno niekedy bol dôvod pre platbu členského do 28.2., ale dnes takýto vážny dôvod podľa mňa neexistuje a tak uvedený článok môže znieť aj takto:
Článok 3. Členstvo v SBZ, práva a povinnosti členov
d) platiť členské príspevky na nasledujúci rok vždy do 30. 11. predošlého roku...



Poznámka č. 10.
Článok 12. Organizačný poriadok
1. Organizačný poriadok schvaľuje predsedníctvo SBZ.
2. Ak je ustanovenie niektorého interného predpisu SBZ v rozpore so Stanovami alebo Organizačným poriadkom, je v tejto časti neplatné. Ustanovenia Organizačného poriadku, ktoré sú v rozpore so Stanovami, sú v tejto časti neplatné.

Bod 2 tohto článku je z právneho hľadiska zbytočný. Ak je niektorý predpis alebo jeho časť posúdená kontrolnou komisiou, že je v rozpore s nadradenými predpismi, tak je samozrejme neplatná a nie je to potrebné definovať osobitne, lebo tým len vzniká zmätok. Horšie je ale niečo iné. Nie je totiž zrejmé, načo na organizačný poriadok slúžiť. Zdá sa, že tvorcovia stanov mali hmlistú predstavu o potrebe existencie takéhoto predpisu, ale nevedeli jeho obsah definovať a tak sa tomu vyhli. Zároveň však sa v stanovách na niekoľkých miestach na tento dokument odvolávajú v zmysle potreby jeho dodržiavania. Ešte si povedzme, aká je prax ohľadom organizačného poriadku. Dá sa vykopať jeho jedna stará verzia, v ktorej ale nič podstatného nie je. SBZ a jeho predsedníctvo funguje a môže fungovať aj bez tohto dokumentu. Potreba tzv. organizačného poriadku je umelá. Ak P-SBZ potrebuje pravidlá pre svoju prácu, tak si ich dohodne bez toho, aby ich bolo treba normovať v stanovách.
Riešenie: škrtnúť tento článok a všetky odkazy na organizačný poriadok.


Poznámka č. 11.
Článok 14. Prechodné ustanovenia 1. Prezident, generálny sekretár a členovia predsedníctva zvolení podľa doterajších Stanov sa stávajú prezidentom, generálnym sekretárom a členom predsedníctva podľa nových Stanov. Funkčné obdobie im plynie odo dňa zvolenia do funkcie. 2. V zmysle nových Stanov sa revízor SBZ stáva členom kontrolnej komisie. 3. Po nadobudnutí účinnosti nových Stanov členov kontrolnej komisie menuje prezident SBZ na základe uznesenia konferencie.
„Na světě je zavedeno, že spousta hloupých si hraje na chytré. Z chytrých, kterých je na světě nedostatek, jen ti nejchytřejší si hrají na hloupé.“ Jan Werich

Nie je mi jasné, prečo bol do stanov zahrnutý tento bod. Asi mal prekryť nejaké prechodné obdobie. Teoreticky by takéto prechodné obdobie malo byť prekryté príslušným tématickým rozhodnutím konferencie, nie je ním vhodné zašumovať stanovy. Tak či onak, teraz je už zbytočné a môžeme ho vynechať.
Riešenie: škrtnúť tento článok.


Poznámka č. 12.
Táto poznámka sa týka gramatiky. Nie som najvhodnejšia osoba na kritiku gramatiky, dopúšťam sa pravidelne niektorých chýb a preklepov. Na druhej strane ale s určitosťou viem, že písať slová ako Stanovy, Organizačný poriadok alebo Kontrolná komisia s veľkým počiatočným písmenom je neustále opakovaná chyba v nielen v tomto dokumente, lebo všetky tieto slová majú začínať malými písmenani a aspoň v stanovách nemať opakované chyby.




Záverečná poznámka
V stanovách je ešte niekoľko pozoruhodných častí. Napríklad článok zvaný revízne postupy mi pripadá ako ojedinelý pre takýto dokument a nič podobného v stanovách susedných zväzov podľa mňa nie je. Našli by sa aj iné diskutabilné body, ale na druhej strane strane sa dá uznať, že ak ponúkajú praktické a jednoznačné riešenia, tak ich nie je potrebné meniť a preto nie je cieľom tohto článku viesť diskusiu o takýchto bodoch. Jeho cieľom je poukázať na nejasnosti a protichodné body v súčasných stanovách, ponúknuť možné praktické riešenia takýchto bodov, vyvolať prípadne diskusiu o našich stanovách ako aj o účelnosti zmien v nich.
 

Pridať komentár

Bezpečnostný kód
Obnoviť