Licitačná metóda zvaná Walsh systém, stručne zvaná aj Walsh, možno nepatrí medzi obecne známe, takže ju trochu popíšem.

Mám dojem, že pôvodná konvencia Walsh sa týkala len odpovede 1 na otvorenie 1 (princípy Walsha sa však dnes aplikujú aj v slede 1 - 1.) Ak nehráte Walsh, tak po otvorení 1 licitujete 4listé drahé farby v poradí s cieľom nájsť 8listú zhodu. Ak hráte Walsh, tak významnú úlohu pri oznamovaní rozlohy a sily listu začne hrať kárová farba:

• môžete povedať 1, ak máte menej ako osem bodov a 5list káro v rozlohe typu 5332
• licituje 1NT, ak máte 8-10 bodov a 5list káro v rozlohe typu 5332
• licituje 1, ak máte 5list káro a drahý 4list, pritom silu na príkaz do hry (FG)

Z uvedeného potom vyplýva, že odpovedajúci do sily nepostačujúcej na hru preferuje odpoveď v drahej farbe, aj keď má 4list alebo dlhšie kára. Kára sú teda obetované v prospech rýchlej zhody v drahej farbe. V dobe všestranného používania informačnej kontry v súťažnej licitácii je to z môjho pohľadu trochu luxusný spôsob, no ale dobre, drahá farba je drahá farba.

Zároveň platí, že keď zahájiteľ rebidne novú drahú farbu, tak oznamuje najmenej rozlohu 54, 5list vo farbe otvorenia a 4list v tejto drahej. Reverzne teda platí, že s vyváženou rozlohou typu 4432,4333 novú drahú farbu v druhom kole nelicituje. Vyzerá to celkom normálne, lebo ak odpovedajúci licitoval 1káro, tak alebo je slabý a nemá drahý 4list alebo je silný a potom zalicituje svoju drahú v druhom kole, pričom forsuje do hry ako reverzom, tak aj dôsledkami z Walsh princípu.

Niekoľko príkladov:

• 1 - 1 - 1 ukazuje 5trefov a 4list pik
• 1 - 1 - 1 ukazuje 5kár a 4list pik

Teoretickým problémom je sled:

• 1 - 1 - 1 - 2
• 1 - 1 - 1 - 2

kde sa musia partneri dohodnúť, či je teraz ukazuje zvýšenie drahej farby príkaz do hry alebo licit z bilancie (teoreticky by malo platiť do prvé, prakticky je asi výrazne lepšie to druhé, často sa piky zvyšujú aj s trojlistom - to píšem preto, keby niekto mal chuť hrať Walsha, keď dočíta ten text :-)).

Rovnako treba vyriešiť i sled:

• 1 - 1 - 1 - 1

kde sa musia partneri dohodnúť, či štvrtá farba je prirodzená alebo forsing. Pod Walshom sa to zvyčajne hráva ako prirodzený forsing (alebo aspoň ako dobrý invit) do hry. To sú však bežné licitačné problémy, riešiteľné problémy. Mimochodom, všetko pod Walshom treba alertovať: lebo je to alebo potenciálne canapé alebo potenciálne obsahuje utajenú drahú farbu alebo hláška určite obsahuje skrytú informáciu o dĺžke lacnej farby.

Sú však aj iné problémy. Pozrime sa teraz na tento sled:

• 1 - 1 - 1NT

Z logiky konvencie Walsh vyplýva, že zahájiteľ môže mať 4list pik.

Je to teoreticky zaujímavý prípad. Walsh je konštruovaný ako konvencia preferujúca drahé farby. Zároveň ale v niektorých prípadoch vedie ku situáciám, kde je licitujúca linka postavená do situácie, keď nemá tušenia o tom, či má alebo nemá osemlistý fit v drahej farbe. Pokúsim sa teraz ukázať, že takáto situácia, keď konvencia uprednostňujúca drahé farby, zároveň niekedy zabráni jednoduchej zhode v drahej farbe, je absurdná a neprijateľná.

Povedzme si najprv, čo je cieľom licitácie. Pomocou hlášok sa hráč snaží ukázať partnerovi akú ma kartu. Hráč môže pre tento účel použiť prirodzenú alebo konvenčnú/umelú hlášku. Prirodzená hláška to robí tradičným spôsobom, čiže licituje dlhé farby, fituje farbu partnera alebo hráč uprednostňuje NT, keď nemá jednu z prvých dvoch možností (áno, musí mať na to aj body on alebo aspoň partner). Umelá hláška alebo konvencia je postavená na tom, že pôvodne prirodzeným hláškam priraďuje špeciálny význam, ale v konečnom dôsledku odovzdáva rovnakú informáciu ako prirodzená hláška, viď napríklad nasledujúci jednoduchý príklad:

• 1nt - 2 - 2 konvencia, transfer na piky
• 1nt - 2 - pass neforsujúce, napríklad Acol

Samozrejme, sú aj oveľa zložitejšie konvencie a v niektorých beží tok informácií len jedným smerom, avšak vyššie uvedený príklad dobre zodpovedá situácii okolo konvencie Walsh, kde hláška má svoj definovaný význam a svoje priority.

Tak a teraz si povedzme, čo mi na tom vadí (diplomaticky povedané..).

Vadí mi

• že konvencia preferujúca licit drahých farieb vedie ku situácii, keď zahájiteľ ponechá po dvoch kolách licitácie na prvom stupni partnera v neistote, či jeho list obsahuje 4list pikový. Vedie to potom k tomu, že ak má partner zahájiteľa 4list pikový a pritom list nevhodný pre ďalšie kolo licitácie, v ktorom by pretestoval, či zahájiteľ nemá 4list pik - a takýchto listov je veľmi veľa - tak linka stratí možnosť čiastočného pikového záväzku.
• že prínosy z takejto licitácie sú zanedbateľné, lebo významy konvenčných sledov tejto konvencie sú ľahko prístupné aj prirodzenou licitáciou, takže osoh z toho, že viem v slede 1 - 1 - 1 ukazuje 5kár a 4list pik, pokladám za diskutabilný (aj keď je to atraktívna informácia).
• že mám dojem, že konvencia Walsh vedie ku skriveniu zdravého pohľadu na preferenciu drahých farieb a tak istá logická referencia drahých farieb zároveň občas vedie ku prehnanej, niekedy až "chorobnej" preferencii týchto farieb (toto je skôr "ideologická" námietka)

Teraz krátka odbočka. Ako som sa vlastne dostalo ku Walshovi? Keď som začal trénovať Jura (Kvočka), tak jedným z problémov bol licitačný systém, ktorý budeme hrať. Samozrejme, bolo jasné, že to bude Sayc alebo 2/1 (len na prirodzených systémoch možno viesť serióznu tréningovú prácu), ale chcelo to mať aj systém kvalitne spracovaný. Dať systém na papier nie je jednoduchá práca, ba práve naopak, vyžaduje kopu práce a veľkú trpezlivosť. A to už nehovorím o jeho pravidelnom updatovaní. Napokon som sa rozhodol pre systém Pavla Pěkného (srdečná vďaka za poskytnutie kvalitne spracovaného systému), ktorý mal mimo iného aj tú výhodu, že obsahoval množstvo príkladov pre jednotlivé situácie. A obsahoval aj Walsh metódu pre licit drahých farieb po otvorení jedna v lacnej.

Tak sme s Jurom začali hrať teda Walsha. Jurovi sa páčil, ja som mal akýsi neutrálny postoj, možno mierne pesimistický aký mávajú hráči v mojom veku voči novinkám, ale nemal som zásadné námietky. Konečne, bridžová psychológia velí, že ak sa partnerovi niečo výslovne páči alebo výslovne nepáči, tak mu treba vyjsť v ústrety a vytvárať tak u stolíka atmosféru, v ktorej sa cíti dobre. A konvencia sa aj uchytila. Kartiboh nám doprial niekoľko kariet, kde sa uplatnili jej výhody. Asi sa objavili aj listy, kde sme nehrali správny pikový čiasťák, ale povedal som si, že ide o obeť na oltár menovaných dobrých záväzkov. Potom sme však zrazu na jednom párovom turnaji nehrali 2piky a bola to nula vhodná na výstavu. Moje oči nabrali veľmi rýchlo silný krvavý odtieň. Začal som na Walsha poľovať. Znesiem nulu, ktorú mi udelí súper a som v tom nevinne, pokladám to za súčasť hry, ale som alergický na nuly, ktoré mi donesie naša licitačná metóda.

Nasledovalo niekoľko výmen názorov s Jurom na tému hrať alebo nehrať Walsha. Juro tvrdil, že ide o ojedinelé prípady, kým ja som mu pripomínal pri každom novom prípade, že to isté povedal aj predtým. Naša konverzácia na tému Walsh nabrala obvyklé dimenzie: prívrženec konvencie popieral počet negatívnych skúseností, odporca ho zase navyšoval. Walsha sme síce stále hrali, ale mal to nahnuté.

Rozhodlo sa v nasledujúcom rozdaní:

a skončilo to teda takto: