Zrejme každý, kto občas sleduje stránku SBZ si už všimol, že v dňoch 31.3.-4.4. sa náš juniorský tím v zložení Jakub Rumančík - Martin Vodička, Jakub Jakabšic - Juraj Kvoček zúčastnil na turnaji White House Juniors Internationals 2014. Veľmi rád by som vám teraz poskytol pohľad hráča na celý turnaj, naše pôsobenie na ňom a ukázal vám pár zaujímavých (aspoň z môjho pohľadu) rozdaní.
V nedeľu ráno sme vyrazili z Prahy z privátu Jakuba Rumančíka, ku ktorému v sobotu pricestovali z Bratislavy Peter Belčák s Kubom a Maťo prišiel v nedeľu ráno nočným vlakom z Košíc. Okolo šiestej večer už sme obzerali hraciu miestnosť v Het Witte Huis v Amsterdame. Na prvý pohľad pôsobila pomerne stiesnene, ale neskôr sa ukázalo, že organizátori majú počet tímov 26 dobre zdôvodnený, keďže to bolo akurát pohodlné pre patričný počet stolov so zástenami. Po ubytovaní sa sme absolvovali čiastočnú prehliadku mesta a neskôr na hoteli ešte odohrali zopár partií plní očakávaní pred začiatkom turnaja.
Organizácií zrejme nemožno nič vytknúť, občerstvenie sme mali v cene spoločne s večerou, každý dostal na záver aspoň symbolické darčeky a víťazi skupín aj medaily. Jedina maličkosť bola tá, že nádoba s vodou, ktorú sme mali mať k dispozícií bola pomerne často prázdna, ale to je ozaj len vychytávanie maličkostí.
Vec, o ktorú sa chcem s vami hlavne podeliť, sú samotné rozdania z turnaja, posúďte sami, či vás zaujali podobne ako mňa.
Začínam jedným, kde pocity nie sú práve najpríjemnejšie, chvalabohu, celý turnaj sa neniesol v podobnom psychickom rozpoložení, aké môže postihnúť hráča na výnose v nasledovnom rozdaní (v reále Jakub Jakabšic v zápase proti jednému z holandských tímov):
Skutočne, nedá sa povedať, ktorá možnosť je menej zlá, podľa minimaxu je možné uhrať až 9 zdvihov pri 20 bodoch na linke. Nehovoriac o tom, že na druhom stole neprišiel zásah 1NT a súperi na linke N-S hrali a splnili záväzok 2kára.
Trochu krajší príbeh sa odohral v zápase proti švajčiarskemu tímu v tomto rozdaní:
Zisk 13 impov, súperi to nezvládli a hrali 6C. Vrchol prvého dňa pre mňa ale bol v zápase proti tímu malých detí z Číny, kedy som myslel, že sa snáď rozplačem ako so mnou vybabrali v jednom rozdaní. Išlo síce o malé deti, ale pred chvíľou som videl ako vonku hrali ping pong a nechcel som ich veru podceňovať. Držíte takýto list a dražíte:
2D*inverted minors
3S**Forcing, primárne otázka na zádrž
Môj myšlienkový pochod vyzeral asi nasledovne: v pikách mám šikenu, partner nemá zádrž a keďže jeden súper draží piky a druhý kontruje pikovú hlášku, pomerne pravdepodobne máme úplne vylúčenie pikové. V súťažnej dražbe ďalej súper po vašej pravici dražil srdcia, čiže vaše KQ je za esom. Karty ktoré vychádzajú na partnerovu hlášku 2 kára sú teda K károvy a AK trefové. Dražíte 6 kár, ktoré sa odpasujú a súperka po vašej ľavici vynáša A trefové a partner vykladá nasledujúci stolík: 765 A10 K743 KJ85. V prvom zdvihu som zahral Q trefovú z ruky a prišlo pokračovanie pikové, čiže som záväzok splnil, lebo si súperi neposlali trefový prebitok.
Komentár k rozdaniu: spätný pohľad mi dnes hovorí, že som v danom rozdaní v podstate neurobil dobre asi nič od zahájenia 1D a zapísania výsledku. Hláška 3piky je zlá, treba preskúmať možnosť kárového slemu, 3NT hrať nebudeme a ako mi už raz Edo hovoril, cue bid šikenou, ktorý nie je skokom nebýva často dobrý, omnoho lepšie je povedať 4 piky a preniesť rozhodovanie na partnera, ktorému sa tým skvelo popíšem. Na tretí krát v podobnej situácií snáď už zadražím šikénu skokom. Ďalej, po výnose A trefovým budem v praxi aj tak vždy padať, Q trefová je ale karta ktorá kričí zo všetkých najviac. Bol som takmer vyškolený tímom, ktorý s každým prehral výsledkom približne 20-0.
Aby som vysvetlil pozadie ďalšieho rozdania, ktoré chcem spomenúť, musím začať zápasom proti Holandsku vo Wroclavi. Tento zápas sme prehrali 20-0 a pri jednom z mála našich zápisov som si vytvoril určité reflexy pri pohľade na ktoréhokoľvek z dvojice, proti ktorej sme vtedy s Jakubom hrali. Počas dražby sme boli v 3NT a Kubo sa na trochu dlhší čas zamyslel, kým zadražil výzvu do lacného slemu, ktorý sme nakoniec aj vydražili a splnili a pri druhom stole zastavili v 3NT. Keď sa objavila hláška 4trefy pri našom stole, môj Holanďan na mňa vybehol, či súhlasím s tým, že to trvalo pridlho, na čo som mu povedal, že to trvalo normálne dlho a nesúhlasím s tým. Po skončení rozdania sa obidvaja pozerali na svojho trénera, že čo s tým a on nechápajúc, čo od neho chcú ich oboch umravnil a pýtal sa ich či sú normálni, keď chcú aby sme si nepremysleli, či dáme výzvu do slemu. No a jeden z nich, ten ktorý má hlúpejší pohľad v tvári zrejme od narodenia, hral za holandský tím, ktorý bol teraz naším súperom.
Výnos bol malý pik do A, AK v kárach a tretie káro. (Je to dosť ťažké, ale neverím tomu, že by som ja uhádol, že mám zahrať dámu, keby v druhom zdvihu prišlo malé káro. Či sa to ale má zahrať si nedovolím tvrdiť.) Teraz už to išlo krásne. Pik do J, na K pikového odhod srdca, srdcový prebitok, tref do kráľa, ďalší srdcový prebitok a malý tref z ruky pre večnú slávu a +470. Proti nikomu by ma s tým Kubo viac nepotešil, ako proti tomuto (o)bludnému Holanďanovi.
Ako už viete, nakoniec sme hrali o umiestnenie v C skupine a skončili sme celkovo 15., čo určite nie je výsledok, s ktorým sme my štyria spokojní, hlavne preto, že zápasy rozhodovali pričasto viac naše chyby ako súperove dobré rozhodnutia. Na druhej strane odohrať denne 50-60 rozdaní nie je žiadna sranda a na sebe aj na zvyšku tímu som vždy pozoroval únavu, keďže nikto z nás nie je na takéto „maratóny“ navyknutý. Treba nabrať rutinu aby sa jednoduché rozdania hrali „rukami“ a nevyčerpávali zbytočne na zložitejšie problémy.
