Celkové výsledky sú známe, výsledky nášho družstva tiež. Čo teda napísať po skončení súťaže?
Ako člen výpravy som presvedčený, že hrajúca štvorica si typovo sadla, tvorila vyvážené družstvo, kde všetci boli naladení na rovnakú vlnovú dĺžku. V čase voľna bola zábava, v čase „práce“ sa maximálne sústredila na podanie výkonu. Všetko spoločne. Z každej zo štvorčlenných skupín (vrátane tej najvyššej, kde hrali semifinalisti) sme dokázali poraziť aspoň jedno družstvo. Šanca na solídne umiestnenie bola ešte aj v posledný deň základnej časti, keď po predposlednom kole sme boli na 11. mieste so stratou nepodstatných 3 VP na vtedy ôsme Švédsko (minimálne tri zápasy skončili tak, že ak v nich získame o 1 imp viac, tak máme aj o jeden VP viac, ale ani bridž sa nehrá na keby). Nakoniec Švédi v poslednom kole uhrali iba 11 VP a dostali sa pred nich Holanďania z NED WHITE (áno, tých sme v priamom súboji porazili). Nášmu tímu nevyšli posledné zápasy. Hrať tri dni po sebe 50 či 60 rozdaní v takomto poli je náročné a trochu chýbala už „kondička“. V posledných zápasoch základnej časti sme získali 5, 4 a 4 body a trend sa nepodarilo zvrátiť ani v poslednom našom zápase celého turnaja proti NED RED, jednoducho vždy niekto vyšiel z miestnosti s vedomím, že v ktorom rozdaní spravil chybu, ktorá ak nebola kompenzovaná v druhej miestnosti, tak viedla k dvojcifernému zápisu. Ale aj v tomto kritériu si boli všetci štyria naši reprezentanti rovnocenní.
Spomedzi ostatných družstiev si nebolo možné nevšimnúť dve čínske, za ktoré nastúpili deti vo veku 12 až 15 rokov (tých 12-ročných bolo viac). Alebo napríklad zvláštne presuny počas prestávok, kde sa niektoré hráčky presunuli ku cudziemu stolu a veselo debatovali s konkurenciou. Neskôr som pochopil: Ormay Krisztina, reprezentujúca Belgicko, si sadla k maďarskému stolu, či Natalia Banas, reprezentujúca Holandsko, si sadla ku kamarátkam z poľského družstva U25. O tom, že naša a česká výprava zdieľala spoločný stôl je asi aj zbytočné písať. Po rokoch spoločných zážitkov z Hluku či Čeložníc im pribudli do nepísanej kroniky ďalšie spoločné zážitky. Iba nedošlo na spoločný zápas, v tom jedinom nám organizátor ostal tento rok dlžníkom.
O samotnom podujatí treba uviesť, že ide o kvalitnú medzinárodnú viacdennú súťaž pre mládežnícku vekovú kategóriu, organizátori si stanovujú obmedzený počet družstiev, účastníkov si pozývajú (a preto vedenie SBZ považuje za úspech, že sa do uzavretej spoločnosti podarilo tento rok presadiť slovenské družstvo) a výsledky sú indikátorom výkonnosti v strednodobých súťažiach pri porovnaní s rovesníkmi. Každé z družstiev zažilo slabší zápas, a to bez ohľadu, či v ňom štartovalo 4, 6 alebo aj 8 športovcov. Pre našu štvoricu turnaj ukázal to, čo si uvedomujú aj bez toho, aby čítali tento príspevok: pre lepší výsledok musia robiť menej chýb (v licitácii, obrane, zohrávke sa vyrobili chyby, ktoré neboli iba nesprávnym rozhodnutím v danom momente) a využívať chyby, ktoré urobili súperi. Je to zovšeobecnenie, ale všetci mladí bridžisti z družstiev, ktoré sa dostali do semifinále majú naštudované a natrénované, hrajú doma proti kvalitnej konkurencii (v tejto vekovej kategórii ale aj proti starším) a už viac-menej podvedome realizujú správne zahrania, resp. ani neuvažujú nad zahraniami, ktoré by dali súperovi zjavnú šancu na lepší výsledok. Zároveň častejšie dokážu na mieste identifikovať prípadnú chybu súpera a potrestať ju, resp. byť za jej využitie odmenený či už nadzdvihom alebo porážajúcim zdvihom. To, čo v našich slovenských podmienkach pohodlne stačí na nadpriemerný výsledok (teraz mám na mysli výsledky našich mladých počas troch dní v prvej lige, kde hrajú proti skúseným hráčom), v zahraničí na nadpriemerný výsledok v trojdennej súťaži stačiť nemusí. Recept na zlepšenie je jednoduchý a zároveň zložitý: treba viac študovať, viac analyzovať a viac hrať proti kvalitným súperom. Dať súperovi menej šancí je viac ako polovica úspechu a tú majú hráči vo svojich rukách (hlavách). Nezanedbateľným motorom zlepšenia môže byť aj tlak zo strany ďalších juniorov. Ak organizátor White House Juniors International zabezpečí pokračovanie tradície tohto mládežníckeho turnaja aj v ďalších rokoch, potom po predvedenom výkone je tu reálna šanca, že sa do Amsterdamu môžu pozrieť a celú súťaž na vlastnej koži zažiť aj iní mladí hráči, ktorí po športovej a osobnostnej stránke presvedčia, že sú hodní reprezentovať Slovensko.
