|
Názov článku je dosť náboženský, ale nie je to omyl, bude to vlastne o bridži :). Ale začnem na prvý pohľad zďaleka. Spomínate si na tzv. nástenkový tender? Tender za skoro 4 miliardy korún bol vyhlásený na verejnosti prakticky neprístupnej nástenke ministerstva vnútra. Alebo spomínate si na nedávny predaj platiny z hmotných rezerv? Pri zmanipulovanom predaji, kde štát utrpel významnú stratu, nebol porušený žiadny zákon. Alebo poznáte prípad českého ministra Kocourka, tzv. odkloniteľa? To bolo fakt úžasné sledovať. Spomínam len tri pomerne rôznorodé prípady, ale takýchto a im podobných sme na Slovensku a v Čechách zažili stovky, ak nie tisícky a skončili v drvivej väčšine bez čo len pokusu o nápravu. Som presvedčený, že podobne skončí aj najnovší, pritom veľmi komplexný škandál, tzv. Gorila, ktorá ukazuje, že celá politická elita bez ohľadu na stranícke tričko, je v rukách finančnej mafie.
Koľko si politici svojou prácou oficiálne zarábajú, vie skoro každý. Že má politik výrazne vyšší životný štandard ako má príjmy, že dokonca je známe, že investoval násobky svojich oficiálnych príjmov, naše orgány nezaujíma (a ak nebodaj áno, tak čo náhodou vyšetrí polícia, tak to stopne prokurátor alebo zamietne súd). Prípad väčšinou skončí tým, že nebol porušený zákon, že nie sú dôkazy, že nie sú svedkovia. Ale občan vie: bola to krádež. Áno, dnes sa kradne rôzne, ale kradne sa aj tak, že nie je pritom porušený zákon. Slová nebol porušený zákon sú dnes akýmsi univerzálnym ospravedlním nielen zrejmej straníckej protekcie (viď trebárs kauzu prideľovania bytov v Bratislave), ale aj zrejmého konania proti dobrým mravom.
Skutočnosť, že politická moc a štátne orgány takto konajú, má na spoločnosť svoj dopad. Každý z nás je konfrontovaný so skutočnosťou, že konanie smerované ku vlastnému zisku na úkor iných, sa oplatí. Iste, takéto konanie nie je dané len klímou v spoločnosti. Princíp zneužitia legislatívnych dier je aj prirodzený, ale súčasná klíma v spoločnosti vedie k tomu, že takéto konanie sa vyskytuje s vyššou frekvenciou a je verejnosťou častejšie akceptované. Lebo keď to môže robiť zvolený strážca spravodlivosti, tak prečo by som neskúsil vybabrať, oklamať, zneužiť vďaka legislatívnemu nedostatku aj s dobre mienenými ustanoveniami, zákonmi a dohodami aj ja, môže si povedať každý z nás. A niektorí aj tak konajú.
Je asi zrejmé, prečo som začal takýmto úvodom. Existuje dohoda medzi bridžovými zväzmi ČBS a SBZ. Táto dohoda má za cieľ umožniť členom ČBS hrať súťaže SBZ a naopak. Nosnou - nepísanou, ale pritom úplne zrejmou - ideou zmluvy bolo umožniť hrať slovenské súťaže občanom Českej republiky a české súťaže občanom Slovenska. Ide o skutočne osožnú zmluvu. Čo určite nebolo cieľom tejto zmluvy? Nuž určite nebolo jej cieľom, aby umožnila hranie súťaží materského zväzu hráčom, ktorí ho z rôznych dôvodov opustili a vstúpili do druhého zmluvného zväzu. Tu ide o výsmech nosnej idei zmluvy, zneužitie jej formálneho znenia a aj keď obsahovo a čo sa týka dopadu nie je určite tak nebezpečný ako zneužitie zákonov politikmi, ide z morálneho hľadiska o čin rovnakej kategórie, akurát jeho dopad je samozrejme menší (bolo by vhodné každý takýto prípad posudzovať individuálne, ale to jednoducho nie je možné).
Teraz je otázka, čo s tým robiť. Nie je na ňu vôbec ľahké nájsť odpoveď. Etické problémy patria medzi najzložitejšie a tak sa v nich môžeme najľahšie dopustiť chyby. Môžeme nerobiť nič. To je najjednoduchšie, to je také našské, to vyznáva veľa ľudí, však na čo si páliť prsty. Ale nič nerobenie je občas i správne, lebo však problémy tohto druhu sa neraz vyriešia sami od seba, kým aktívne konanie ich môže znásobiť. Rovnako je však možné, že je potrebné konať, lebo nekonanie vysiela našej komunite signál, že vedenie zväzu problém ignoruje a tak takéto konanie v tejto alebo v inej forme zopakujú aj iní. A povedzme máte informácie signalizujúce takúto možnosť - takže keď nebudete konať, tak môžete čakať oprávnenú kritiku, že ste vedeli, ale nekonali. A vice versa, keď budete konať, tak zase môžete byť kritizovaní za akceleráciu konfliktu. Nuž ale kritika - oprávnená alebo nie, čo je samo o sebe ťažko rozhodnúť - nie je vlastne dôležitá a jej neosobné prijatie je nevyhnutné pre prácu, ktorú funkcionár robí. Skutočný problém je rozhodovanie o tom, či má zmysel chrániť hodnoty, ktoré človek vyznáva. A má ich zmysel chrániť v bridžovom prostredí, ktoré je z etického hľadiska náročné a pritom často rozpoltené aj pri takých prípadoch ako je nelegálna informácia, čo potom pri takomto prípade?
Ja som presvedčený, že áno. Som presvedčený, že ak tieto hodnoty nebudem chrániť, tak v podstate niet rozdielu medzi spomínanými štátnymi orgánmi, ktoré nekonajú pri evidentných zlodejinách a medzi mnou, síce dobrovoľným funkcionárom, ale pritom stanovami zaviazaným chrániť záujmy SBZ a napriek tomu ignorujúcim zneužitie spomínanej zmluvy. A ešte čosi. Aj keď takto konám, tak zároveň nemám plnú istotu o tom, že mám bezvýhradnú pravdu. Život ma totiž naučil, že existuje priveľa rôznych okolností, ktoré človek nepozná, prípadne nevníma, že existujú okolnosti, ktoré možno nazvať poľahčujúcimi, proste mnoho razy ide o problém naozaj zložitý. Napriek tomu v tomto prípade pokladám naše rozhodnutie majúce za cieľ zamedziť zneužívaniu nami cenenej zmluvy za nutné. Bridž je hra s výraznými etickými požiadavkami. Rovnako prísne pravidlá musia platiť aj pre organizácie, ktoré bridž organizujú a pre - no proste pre čosi, čo by som voľne nazval akousi bridžovou nadstavbou a ktorá je spojené s hráčskym prostredím pupočnou šnúrou. Preto si myslím, že tí, čo si možno túto skutočnosť nie celkom uvedomili, by mohli prehodnotiť svoju pozíciu, usporiadať aspoň formálne vzťahy so svojím materským zväzom a tak zničiť vyhrotenú oblasť, ktorú určite nikto nepotrebuje. Posilniť dobro, zmenšiť zlo, sa dá aj v bridži.
|
Komentár
Osobne si myslím, že by ste mali nasledovať príklad Tibora Menyhérta, ktorý články, obsahujúce jeho osobné názory už neumiestňuje na oficiálnych stránkach, ale ich uverejňuje na svojich osobných stránkach. Tak by sa to malo robiť bežne, bez ohľadu na to, akú funkciu daná osoba zaujíma.
Ešte aj v prípade, že by zväzy prijali nejaký doplnok k zmluve, tak neviem či nájdu takú právnu formuláciu, aby to nebolo napadnuteľné z hľadiska zákonov SR a ČR. Nemôže tam byť klauzula, ktorá by hráčov obmedzovala iba na základe občianstva. Napríklad ak sa občan SR presťahuje do ČR, tak je úplne logické, ak prestane platiť členské príspevky do SBZ a vstúpi do ČBS naďalej by však mal mať právo hrať SBL, pokiaľ bude platiť zmluva medzi zväzmi v takom znení, aké je dnes. Keď bude v ČR dostatočne dlho a prijme občianstvo ČR a ponechá si občianstvo SR, podľa súčasného znenia by tiež nemal právo SBL hrať. Ešte šťastie, že P-SBZ nemá právo svojim bývalým členom zabavovať majetok
Inak nie je pravdou, že súťaže SBZ môžu hrať iba členovia SBZ, ako generálny princíp. Každá súťaž má svoje propozície a iba liga má v propozíciách obmedzenie na členstvo v SBZ alebo ČBS. Paradoxne toto obmedzenie do propozícii svojho času presadili Tatranský s Hriňákom, ja som pôvodne navrhol, aby družstvo za každého hráča, ktorý nie je členom SBZ alebo ČBS platilo zvýšené štartovné o sumu rovnú členskému v SBZ, čo by možno zvýšilo konkurenciu v lige. Všetky ostatné súťaže na Slovensku sú otvorené a môže sa ich zúčastniť každý, bez ohľadu na to, či je členom toho alebo onoho bridžového zväzu.
Už dávnejšie som navrhoval, ale stále som nebol vyslyšaný, aby sme postupovali podobne ako Poliaci a postupujú tak i v niektorých iných zväzoch. Členovia PZBS a zväzov, ktoré s PZBS majú podpísanú príslušnú zmluvu platia znížené štartovné. Takto motivujú hlavne vlastných hráčov, aby sa členmi zväzu stali.
Stanovy SBZ, článok č. bod 4: "Riadny člen má právo: a) zúčastňovať sa pri dodržaní stanovených podmienok súťaží organizovaných Slovenským bridžovým zväzom." Spomenutie členstva je právna podmienka, ktorá podmieňuje účasť na priradenom úkone. Zároveň platí aj opak: ak právna podmienka nie je splnená, tak nie je možná účasť na príslušnom úkone. Alebo môžeme použiť aj dôkaz sporom: ak spomenutý bod nie je obmedzujúci, tak nie sú obmedzujúce ani iné body stanov obsahujúce tú istú právne podmienku. Potom povedzme do orgánov SBZ možno zvoliť aj nečlena SBZ a platia mnohé iné nelogičnosti. Takže spomínané obmedzenie je v propozíciách uvedené z právneho hľadiska zbytočne, ale na druhej strane nezaškodí a aj preto je súčasťou diskutovaného bodu.
Prirodzene, že podobné súťaže v budúcnosti môžu vzniknúť: Majstrovstvá SR mixov, seniorov, žien ... pričom však v propozíciách bude musieť byť explicitne uvedené, že je to len pre členov SBZ a pre členov zväzov, s ktorými budeme mať uzavreté podobné zmluvy ako s ČBS.
Keďže to nevieme o svojich členoch, už vôbec to nevieme o členoch ČBS a aj keby nám člen ČBS predložil občiansky preukaz, nič by to nedokazovalo, iba že je občanom ČR alebo iného štátu, ale nevedeli by sme, či zároveň nie je aj občanom SR.
Môžem sa spýtať aj ja niečo? Čo ma znamenať text: "doteraz ma ani vo sne nenapadlo, že by s tým alebo oným členom SBZ orgány SBZ nakladali inak, len na základe občianstva." Naozaj nerozumiem zmyslu tohto citátu.
(ak si) Riadny člen (potom) má(s) právo: a) zúčastňovat ... a ma rovnake logicke hodnoty ako vyrok 'Ak je cislo delitelne 9, potom je delitetelne aj 3' z coho ale nevyplyva, ze ak cislo nie je delitelne deviatimi potom nie je delitelne 3 (nepravdivy vyrok). Preto aj neclenovia SBZ maju pravo sa zucastnovat atd ...
Vyrokova logika nepusti o;(
RSS informačný kanál komentárov k tomuto článku.