Piešťanský Grand Hotel Royal bol pred vojnou najvznešenejšou, najväčšou a najkrajšou budovou kúpeľného sadu so 120 posteľami s najelegantnejším zariadením. Mal výťah, terasy, ústredné kúrenie, kaviareň, jedáleň, elektrické osvetlenie, vodovod, zábavnú miestnosť, lodžiu, tmavú komoru a telefón.

Dobové prospekty zdôrazňujú „rozkošný pohľad na Váh, kúpeľný ostrov a sad; kúpele v bezprostrednej blízkosti, známa kuchyňa, izby s obsluhou, osvetlením a kúrením“. Nájdeme aj samostatnú reklamu na tunajšiu reštauráciu Restauration Royal: distingvovaná uhorská a francúzska kuchyňa, nápoje najlepšej akosti, nádherné otvorené i kryté terasy. A v tomto hoteli zorganizoval predvojnový československý bridžový zväz v dňoch 29.júna-3.júla 1933 medzinárodnú súťaž štvorčlenných družstiev.

Odbočka: je zrejmé, že aj pred týmto časom sa na území Československa hral súťažný bridž, ale zároveň platí (alebo nie?), že o takýchto súťažiach na rozdiel od piešťanskej súťaže nemáme dostatočné informácie. A keďže takéto informácie nemáme, tak spôsob a čas rozšírenia bridžu u nás zostáva zahalený tajomstvom. Ak však pozrieme, odkiaľ pochádzali najsilnejšie české a slovenské družstvá tej doby a ako sa volali ich hráči, tak si môžeme pošpekuľovať, že na našom území sa bridž v tomto období šíril predovšetkým z nemecky alebo maďarsky hovoriacich území. Zároveň platí, že bridž medzi Československom, Rakúskom a Maďarskom bol veľmi prepojený, uvedené krajiny organizovali viacero spoločných súťaží, vzájomných konfrontácii medzi ich špičkovými hráčmi, takže je isté, že vzájomné vzťahy boli dobre vybudované a pečlivo pestované.