V dňoch 14-28. júna 2008 sa v juhofrancúzskom Pau, na dohľad od Pyrenejí, konajú 49. majstrovstvá Európy v súťaži družstiev. Ide o najväčšie podujatie tohto druhu v histórii, každej súťaže (open, ženy, seniori) sa totiž zúčastňuje rekordný počet družstiev. A po prvý raz v histórii mieri na toto podujatie aj slovenské reprezentačné družstvo. Cieľom tohto textu je poskytnúť slovenskej bridžovej verejnosti viacero rozmanitých informácii týkajúcich sa ME a slovenskej reprezentácie.

Kým juniorské družstvo má za sebou už dve účasti na najvyššom európskom podujatí, tak reprezentačné družstvo open bude mať na tomto podujatí premiéru. To však neznamená, že ide o prvé zápasy slovenského open družstva na medzinárodnom poli. Slovenská reprezentácia sa zúčastnila viacerých tzv. majstrovstiev socialistických krajín konaných v období sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia, pričom zaregistrovala niekoľko slušných výsledkov. Slovenská reprezentácia sa zúčastnila v roku 2006 aj tzv. Nation cup v Bonne ako aj Hier malých federácií v Monte Carlu v roku 2007. Avšak až účasť na ME možno pokladať za adekvátnu oficiálnemu vstupu slovenskej reprezentácie na medzinárodné pole.

Ak si položíme rečnícku otázku "aká súťaž sú ME?", tak odpoveď je nasledovná: podľa mienky väčšiny expertov ide na najkvalitnejšiu bridžovú súťaž na svete, prekonávajúcu svojou úrovňou a náročnosťou iné bridžové súťaže, vrátane majstrovstiev sveta alebo olympiády. Tak tomu bolo dosiaľ predovšetkým vďaka hraciemu modelu, ktorý prikazoval odohrať súťaž metódou každý s každým. Hrací model sa však na týchto majstrovstvách oproti minulosti zmení. Do súťaže sa totiž prihlásil rekordný počet 39 družstiev a aj ked technicky bolo možné predošlý model zachovať, tak organizátori rozdelili účastníkov do 2 skupín. Prvý týždeň sa hrá v skupinách systémom každý s každým a 9 najlepších družstiev postúpi do finále, ktoré sa hrá opäť systémom každý s každým druhý týžden. Je otázkou (ktorá nás však nemusí veľmi trápiť), či ME vzhľadom na nový model si zachová tento svoj neoficiálny štatút najkvalitnejšej súťaže.

Okolo novej organizácie ME, konkrétne okolo rozdelenia učastníkov panoval trochu zmätok. EBL na svojich stránkach tvrdilo, že rozdelenie do 2 skupín bude realizované na základe doterajších výsledkov a zároveň navodzovalo dojem, že toto rozdelenie bude realizované až tesne pred súťažou a na mieste jej konania. Dnes je však už rozdelenie krajín do skupín známe a tak poznáme našich súperov v tzv. B skupine: Francúzsko, San Marino, Rakúsko, Estónsko, Maďarsko, Írsko, Bulharsko, Libanon, Švédsko, Nórsko, Bielorusko, Portugalsko, Wales, Rusko, Belgicko, Nemecko, Rumunsko a Poľsko. Začíname v nedeľu so San Marinom, pokračujeme s Francúzskom. Prvé, tzv. kvalifikačné kolo sa hrá od nedele 15. júna do soboty 21. júna, druhé, tzv. finálové kolo sa hrá od nedele 22.júna do soboty 28. júna. Hrajú sa denne 3 zápasy v nasledujúcich časoch: o 10.45 hod, o 14.15 hod a o 17.45 hod. Ako je uz vlastne štandardom, zápasy z ME budú prenášané na BBO (tu nájdete harmonogram prenosov). Podľa vyjadrenia Ronalda Walda, koordinátora BBO pre vugraph, bude v každom kole viacero prenosov, potenciálne až šesť v jednom kole. Ak bude počet prenosov takýto vysoký, tak je reálny predpoklad, že zápas Slovenska s domácim Francúzskom si môžete pozrieť v priamom prenose na BBO (nedeľa 15.júna, 14.45 hod).

Prejdem teraz od informácii okolo ME ku informáciám vzťahujúcim sa ku reprezentačnému družstvu. Začnem samotnou otázkou účasti Slovenska na ME alebo ešte všeobecnejšie, otázkou účasti Slovenska na ľubovoľnej vrcholovej účasti. Je osudom takých malých bridžových federácií ako je naša, že nie sú schopné vzhľadom na financie plánovať svoje účasti na špičkových súťažiach s dostatočným predstihom a za skutočný úspech právom pokladáme, ak sa podarí napokon zaistiť finančné zdroje v potrebnom rozsahu (ak už sme u financií, tak sa nemôžem vyhnúť konštatovaniu, že pokladám za obdivuhodné, že sa SBZ podarilo zohnať financie na pokrytie účasti družstiev v Pau a v Pekingu). Nemožnosť včasného kvalifikovaného odhadu výšky zdrojov, ktoré budú v prípade potreby k dispozícii, ale aj vznik náhodných možností zúčastniť sa na špičkovom podujatí za výhodných finančných podmienok (v tomto prípade Peking) vytvorila prekérnu situáciu, keď bol SBZ nútený formulovať to, čo mal mať už predtým hotové: podmienky pre kvalifikáciu do reprezentácie. Navrhnuté podmienky prešli výrazne nesystémovým vývojom a boli podrobené aj z iných hľadísk oprávnenej kritike (napríklad duplicita s ligovou súťažou), avšak bez ohľadu na tieto nedostatky vytvorili korektný rámec pre kvalifikáciu.

Pokiaľ si niekto potrebuje osviežiť výsledky kvalifikácie, tak si ich môže pozrieť na tomto odkaze. Výsledky ukázali dominanciu družstva Lozorna, ktoré mimo jedného remízového zápasu všetky ostatné vysoko vyhralo. Podľa propozícií pre kvalifikáciu som teda ako kapitán Lozorna získal právo nominovať družstvo na ME do Francúzska a na hry do Pekingu. Nominácie poznáte, pokiaľ si ich potrebujete pripomenúť, tak ich nájdete tu. Navrhnúť nominácie nebolo jednoduché, nakoľko neexistovali precedensy pre tento postup a nakoľko som zároveň nechcel vytvoriť nevhodné precedensy pre budúcnosť. Napokon som nomináciu postavil na dvoch zdanlivo protichodných pravidlách:

1. rešpektovanie výsledkov kvalifikácie
2. odmietnutie princípu, že víťaz berie všetko