Súčasťou podujatia býva schôdza zástupcov zúčastnených krajín s čelnými predstaviteľmi EBL. O dôraze, ktorý EBL venuje menším európskym krajinám svedčí aj prítomnosť piatich členov exekutívy. Popri p. Allavenovi z Monaka, ktorý ako člen exekutívy a zároveň reprezentant malého zväzu vidí do problematiky z oboch strán, pricestovali do San Marina p. Aubry, prezident EBL, p. Harsanyi, šéf výboru EBL pre rozhodcov, p. Vaders, šéf výboru EBL pre majstrovské body a bývalý spolu-predseda výboru EBL pre malé zväzy a p. Kamras, ktorý bol do exekutívy zvolený vlani a je šéfom výboru EBL pre technický rozvoj.
 

Samotná schôdzka nemala predpísanú agendu, diskutovali sme o troch nosných témach, ktoré dlhodobejšie rezonujú v komunikácii malých zväzov smerom k EBL. Nedávna zmena na poste prezidenta EBL dáva nádej, že aspoň v niektorej z nich sa podarí dospieť k riešeniu, ktoré vyhovuje obom stranám.
 

Prvou neuralgickou témou boli peniaze, kde väčšine (asi všetkým) prítomných zástupcov národných zväzov pripadá výška členského príspevku neúmerne vysoká. Najnižší ročný príspevok jednej krajiny je 820,-EUR, čo pre tých s najmenšou členskou základňou znamená, že každý bridžista prispieva na chod EBL čiastkou vyše 25,- EUR. Pre porovnanie: v najväčších štátoch s členským príspevkom rádovo v desiatkach tisíc eur (napr. Francúzsko) vychádza podiel jednotlivca do pokladne EBL na približne 0,50 EUR ročne. Zároveň celkový členský príspevok malých zväzov netvorí významnú časť príjmov do rozpočtu EBL, výpadok v rozpočte spôsobený jeho prípadným znížením neohrozí fungovanie EBL a mohol by byť kompenzovaný ani nie jednopercentným zvýšením členského príspevku pre väčšie zväzy.
 

Stanovisko veľkých krajín k tomuto kroku je pochopiteľne záporné, tie by skôr privítali zachovanie minimálnej výšky ročného členského a na druhej strane by boli ochotné podporiť iniciatívy, ktoré umožnia, aby za tieto peniaze mohli malé zväzy dostať od EBL niečo naviac.
 

Keď už bola reč o peniazoch, samostatnou otázkou bola výška štartovného na Majstrovstvách Európy družstiev (2008 v Pau, 2010 v Oostende), kde z pohľadu malých zväzov ide mnohokrát o ťažký rébus. V tomto bode by ponúka riešenie so základným štartovným pre všetky družstvá, ktoré by sa zvýšilo pre tie, ktoré postúpia do vyraďovacej časti.
 

Druhou témou je spochybňovanie demokratických mechanizmov v EBL. Pri prijímaní rozhodnutí disponuje malý zväz jedným hlasom, kým tie najpočetnejšie zväzy majú 6 alebo až 7 hlasov a tejto výhody sa určite nechystajú v najbližšom období vzdať s vcelku racionálnym odôvodnením, že ich ročný príspevok na chod EBL je v niektorých prípadoch aj 60-násobkom minimálneho členského a chcú mať tomu zodpovedajúci význam pri hlasovaniach, na čo sa rozpočet EBL bude využívať. Aj p. Allavena bol do exekutívy zvolený nie preto, aby reprezentoval malé zväzy, ale preto, lebo akceptoval systém a získal pre seba podporu veľkých štátov.
 

Treťou témou boli programy, kde EBL môže podporiť iniciatívy zo strany malých zväzov. Forma tejto podpory sa môže líšiť, a priori vylúčená je iba forma priamej finančnej podpory. Záleží na jednotlivých zväzoch, aby prichádzali s návrhmi projektov, na ktorých by sa EBL mohla spolupodieľať. Pri predkladaní návrhov EBL nekladie žiadne obmedzenia, rešpektuje že potreby môžu byť iné v pobaltských štátoch, iné v Čiernej Hore, iné v Luxembursku a úplne iné na Malte. EBL jednoducho nedokáže urobiť všetko pre každého.
 

Tento rok sa nerozhodovalo o usporiadateľovi ďalších hier malých zväzov. Pozitívom je fakt, že kým pre na usporiadanie veľkých európskych podujatí, a to vrátane mládežníckych kategórií, sa prihlášky nehrnú a EBL to často rieši na poslednú chvíľu, tak na organizáciu hier malých zväzov je pretlak záujemcov. Estónsko sa pripravuje na rok 2012 dva roky, Slovensko prezentovalo svoj záujem hostiť bridžistov z malých zväzov v roku 2013 v Košiciach so 4-ročným predstihom a už teraz sa prezentovali Lotyšsko a Cyprus s prianím privítať hry v roku 2014, prípadne 2015.
 

Yves Aubry a aj ostatní prítomní členovia vedenia EBL sa zhodli, že malé zväzy sú integrálnou súčasťou EBL, že chápu dôvody menšieho zastúpenia malých zväzov na vrcholných podujatiach starého kontinentu a aj to, že práve hry malých zväzov sú pre nás príležitosťou na medzinárodnú konfrontáciu. P. Harsanyi pochválil, že odkedy sleduje Hry malých zväzov, môže len potvrdiť, že sú výborne organizované, vedie ich špičkový rozhodca, býva na nich skvelá atmosféra („it seems you left all the crazy people at home“), mnohokrát lepšia, žičlivejšia ako na špičkových turnajoch. Ostatní členovia exekutívy EBL vítajú Hry malých zväzov ako príležitosť, kde si tí slabší môžu vymieňať návody a skúsenosti medzi sebou, vypočuť si rady silnejších. Univerzálne problémy neexistujú a takéto fórum ponúka šancu pozrieť sa na vec z iného uhla a priniesť si domov pozitívne nápady.
 

Samotná schôdzka trvala vyše dve hodiny a napriek kontroverzným témam, kde stanoviská vedenia EBL a prítomných zástupcov malých zväzov ostávajú odlišné, atmosféra na nej bola korektná, obe strany diskutovali a argumentovali, pričom z prezentácie stanovísk a predkladaných riešení bolo cítiť, že k dohode máme bližšie než v minulosti.
 

To však nebola jediná moja príležitosť porozprávať sa s ľuďmi z vedenia EBL, vo vestibule hotela som počas jednotlivých kôl mal možnosť s každým z nich stráviť desiatky minút v neformálnych rozhovoroch. Avšak najkrajším pre mňa osobne bolo, keď som ich po návrate z večere strávenej s českým tímom, uvidel v reštaurácii v našom hoteli. Využil som príležitosť a pod zámienkou, že sa nachádzajú na mojej domácej pôde, som ich ponúkol fľašou tokajského. Večer bol veľmi príjemný, napokon sme vypili tri fľaše. Na tomto mieste chcem poďakovať hotelu Rosa, ktorý je vyhlásený svojou kuchyňou a ktorý v ten večer toleroval súkromnú konzumáciu vína a Edovi Veleckému, ktorý  poskytol zo súkromných zdrojov posilnenú výhru ich páru z Piliscsaby pre toto stretnutie. Verím, že táto „investícia“ sa nám v budúcnosti vyplatí a že Slovensko a slovenskí bridžisti sa v očiach špičky EBL budú spájať aj so spomienkou na San Marino, na pohodový a bezprostredný večer, ktorý sa natiahol do neskorej noci.