V reakcii na môj predvčerajší text Zápas o práve reprezentovať uverejnil Tibor Menyhért na svojom webe článok s názvom Nominácie do reprezentácie. A moja odpoveď na niektoré Tiborove poznámky je zase nižšie, v niekoľkých bodoch, pričom spomeniem aj niektoré informácie, ktoré s témou priamo alebo nepriamo súvisia.
- Ponuku hrať vyzývací zápas ako reakciu na pozabučkové frflanie alebo otvorené návrhy niektorých hráčov na iný spôsob nominácie schválilo družstvo Lozorno/dnes Legia jednohlasne ešte minulý rok, 28.8.2010. Tibora Menyhérta som o tejto ponuke informoval emajlom 8.12.2010 v rámci diskusie klasifikačnej komisie, keď volal po inej kvalifikácii do reprezentácie. Nie je to teda novinka, akurát teraz, keď sa téma síce okrajovo, ale predsa len objavila aj na webe, tak som uznal za vhodné reagovať aj oficiálnym prednesenim ponuky.
- Vyzývací zápas je štandardná metóda rozhodovania o kvalite družstva a je aj štandardná metóda kvalifikácie a hráva sa občas v rôznych podobách aj v okolitých krajináach. Ponuka vyzývacieho zápasu pre Poznaň sa objavuje naozaj neskoro, ale stále je v praxi oveľa jednoduchšie realizovateľnejsia ako Tiborov navrh. Stačí, aby štyria alebo šiesti Kosičania či Michalovčania alebo nejaky ich mix nesedel cez víkend doma, ale prišli do Bratislavy. Tu už sa nejaké bordy nájdu a môžeme hrať. Bratislavčania ani cestovať nemusia. Pre vyzývací zápas neexistujú žiadne závažné organizačné problémy, netreba žiadne komplikovane dodatočné pravidlá alebo dohody, je to čisté a jednoduché.
- Ľutujem, že to musím povedať takto po lopate, ale Tiborova konštrukcia pre výber tretieho paru je podľa nás tak zlá, že sme lapali po dychu. Zo systemového hľadiska je to guláš, lebo sa družstvo kvalifikované na základe súťaže družstiev, dopĺňa tretím párom na základe akejsi skoro iste málo početnej kvalifikácie párov, ktorej sa možno dokonca zúčastnia hráči, ktorí nie sú angažovaní ohľadom výsledku. No, ale to sa dá prežiť, len by som prosil používať slovo systémové riešenie opatrne. Predstava, že kvalitný zahraničný pár príde bez adekvátnej cenovej náhrady hrať ako sparingpartner takúto súťaž, je ilúzia. Z ekonomického hľadiska znamená takáto kvalifikácia a účasť tretieho páru v Poznani najmenej 1000 Euro (pre porovnanie: toľko asi bude stáť účasť na Hrách malých federácii v San Maríne, kým vyzývací zápas nestojí SBZ ani cent). Z hľadiska kvality takejto súťaže - ktorej sa zúčastnia možno len štyri páry - mi to pripomina kvalifikáciu na Bonn v roku 2006 a možnosť podobného výstupu. Aj ďalších možných námietok je toľko, že ani neviem, kde pokračovať a tak to radšej skončím jednoducho: v žiadnom prípade.
- Súťaž družstiev v Poznani nie je umorujúca ako píše Tibor. Súťaž sa dá odohrať v štvorici. Do súťaže je prihlásenych 110 družstiev, z toho asi 40 je štvorčlenných a zo skúsenosti viem, že aj niektoré družstvá, ktoré sú teraz ohlásené ako viacčlenné, budú napokon hrat v štvorici. Aj Hry malych federácii sa dajú bez problému odohrat v štvorici. Open ME je čosi ineho. Tam hrať v štvorici je naozaj ťažké.
- Napriek tomu, že Poznaň možno kľudne hrať v štvorici, bolo by lepšie, keby sme hrali šiesti. Ale tu je jedno veľké ale. Družstvo musí byť zložené z hráčov zhruba vyváženej výkonnosti. To by teoreticky nemal byť problém, lebo hráči tvoriaci základné štvorčlenné družstvo nie sú extra kvalita z medzinárodného hľadiska. Ale na druhej strane sú žiaľ (áno, žiaľ) stále o dosť lepší ako domáca konkurencia. Tiborom opakovaná teória o tom, ze Légia je síce najsilnejšie slovenské družstvo, ale že je možno možné postaviť lepšie reprezentačné družstvo by bola pravdivá vtedy, keby existovali nejaké dobré páry, ktoré však nemajú partnera do súťaže družstiev, takže sa v lige nepresadia, ale výkonnostne by boli schopné posilniť naše družstvo. Hm, keby takýto pár bol čo len jeden, tak by bridžová verejnosť na jeho nomináciu vyvíjala prislušný tlak a jeho meno by bolo samozrejme známe. Lenže žiadny pár takejto výkonnosti a teda ani tlak na Slovensku nie je. Sú len všeobecné uvahy o nejakých modeloch, ktoré sú postavené na predpoklade existencie takéhoto alebo takýchto parov. To sú ale len múdro sa tváriace vetičky bez vecnej náplne.
- Ďalšia na pohľad logická možnosť je postaviť mladých. Lenže oni sú ešte príliš mladí a ešte je pre nich veľmi, veľmi skoro. SBZ hodilo mladých do skúšky ohňom na ME v Prahe a dnes hrajú bridž prakticky len dvaja zo šiestich. Po Jesole, kde už boli lepšie pripravení, ale stále to pre nich bolo veľmi tvrdé, sme stratili dvoch zo štyroch. Mladí ešte niekoľko rokov nebudú herne, osobnostne a ani výkonnostne profilovaní. Ďalej je tu dlhodobý neuralgický spor SBZ a NBC, ktorý expandoval hneď ako sa objavila snaha nádejnejších mladych začleniť do systematickejšieho bridžového rastu. Po návrate z Ptuju bol môj pôvodny plán ohľadom mladých hráčov taký, že minimálne jednu, ale možno aj dve takéto dvojice skúsime pripraviť ako reprezentantov na Hry malých federácii v Košiciach v roku 2013 a začal som na tom pracovať hneď po návrate z MS Slovenska. Bolo to však vzhľadom na problém SBZ/NBC komplikované, plné rôznych mín, niekedy absurdných situácii, dokonca aj vydieranie sa objavilo, proste to napokon skončilo tak, že plán je už v troskách, lebo adekvátnu systematickú prípravu z mladých hráčov absolvuje len jeden hrac (možno dvaja, ak počítam košického MV, o ktorom nemám príslusný prehľad). Situáciu skúsil zachrániť Tomčáni, pomocou oficiálnej funkcie, ale tento prístup len vytvoril ďalšie napätie. Najhoršie na veci je asi to, že druhá strana vníma naše kroky rovnako negatívne, občas dokonca až na úrovni konšpiratívnych teórii. Týmto prikladom chcem povedat, že od slov typu "dajme šancu mladým“ až po ich realizáciu je dlhá a často aj veľmi tŕnistá cesta, o ktorej tí, čo tento populárny slogan prednášajú, nemajú ani poňatia.
- Ešte dodám, že pre Poznaň som 28.4.2011 predložil P-SBZ podrobne spracovaný navrh, ktory umožňoval v podstate účasť každého člena SBZ a financovanie jeho učasti úmerne od dosiahnutých výsledkov, pričom na účasť by bola rezervovaná výrazne vyššia suma než je suma na teraz nominovanú reprezentaciu. Cieľom návrhu bolo využiť, že súťaž sa koná za humnom a ponúknuť tak šancu širšiemu spektru hráčov. Návrh nebol schvalený s odôvodnením, že dotácia od štátu je účelová a určená výlučne pre reprezentáciu. S rozhodnutim som nebol spokojny, podla môjho nazoru to šlo vyriesit, ale keďže nie ja zháňam tieto peniaze a nie ja nesiem za ne zodpovednosť (v rámci hádok NBC/SBZ odzneli aj rôzne výhrážky ohľadom informovania centrálnych orgánov a najmenej jedna bola realizovaná, takže zvýšenej opatrnosti sa neslobodno čudovať), prijal som ho ako rozhodnutie kvalifikovanejších. Následne som do Poznane nominoval štvorčlenné družstvo. A ešte jedna informácia: do Poznane bol nominovaný aj tretí pár, ale len na súťaž párov. Tento pár ale ocenil svoju výkonnosť ako neadekvátnu a nominácie sa vzdal.
- Záverom este raz: našu ponuku nemožno zniesť zo sveta tým, že sa označí za nesystemovú. To je len slovný trik na odpútanie pozornosti od podstaty veci. Podstata veci je taká, že sa otvára dodatočná, regulérna, organizačne jednoduchá, pritom klasicka cesta do reprezentácie: stačí si sadnúť ku stolíku a vyhrať príslušný zapas. Nič jednoduchšieho a spravodlivejšieho bridž nepozná. Tiež nie je pravda, ze cieľom návrhu je umlčať diskusiu o nomináciach - veď už len táto diskusia a aj moja snaha verejnosť informovať čo najpodrobnejšie by mala ukazovat pravý opak. Akurat som si myslel, ze diskusia bude opatrnejšia – lebo keď existuje takáto možnosť vyzývacieho zapasu, tak navrhovanie iných variant by malo vyžadovať akúsi opatrnosť :).
|