Za socializmu bývali na Balatone 2 väčšie súťaže: v Balatonalmádi a v Keszthelyi. V Balatonalmádi to bolo v septembri, kým v Kesztehelyi v novembri alebo v decembri. Tento druhý termín je už mimo sezóny, takže sa to odrazilo aj vo výhodných cenách. Chodievali sme ("sme" znamená hlavne skvelého človeka a výborného hráča Martina Šnábla a ďalších hráčov z bratislavského družstva) často hlavne do Keszthelyu, kde sme platili 120 Ft (kurz si samozrejme nepamätám, ale musel byť zhruba jedna k jednej) za plnú penziu a aj keď sme nič nevyhrali, tak sme sa aspoň výborne napapkali, lebo jedlo - mimochodom, vtedy boli tzv. švédske stoly ešte neznámy pojem - bolo skvostné.  Súťaž v Balatonalmádi sa konala v septembri, to ešte bola na Balatone kúpeľná sezóna, takže ceny boli výrazne vyššie a my sme pre hotelom uprednostnili vtedy a aj dnes na Balatóne rozšírené ubytovanie na priváte.  Obe súťaže boli kvalitné, počet párov sa pohyboval okolo 100, ale ak sa v Balatonnalmádi hral zároveň aj európsky pohár pod patronátom firmy Philip Moris, tak bol aj podstatne vyšší. Konečne, aj na bratislavskej veľkej cene v niektorých rokoch bývalo okolo 80 párov. Alebo aj viac? Neviem, nespomínam si, presnejšie údaje by  mali vedieť organizátori.

Chodenie na bridžové súťaže na Balaton má teda na Slovensku čosi ako tradíciu, pričom do Keszthelyu som kedysi zlákal aj zopár českých hráčov. Mimochodom, chodia tam dodnes a vlani dominovali v súťaži družstiev, čo je v danej konkurencii výborný výsledok.  Tradíciu chodiť do  Keszthelyu som obnovil pred 3 rokmi, keď som sa tam vybral s Janom Tomčánim. A boli sme tam aj vlani. K môjmu prekvapeniu sa veľa nezmenilo. Počet hráčov bol zhruba rovnaký, kvalita súťaže detto. Chýba však už János Szentpéteri, ktorý ešte po deväťdesiatke rozhodoval bridžové súťaže. Či to bolo vďaka českému slivkovému lekváru, tzv. povidlám, ktorý si nechal nosiť v metrákoch a ktorému veril ako živej vode, zostane nerozlúštiteľným tajomstvom.

Keď som tohto roku objavil, že na Balatone sa koná aj ďalší turnaj a že už má dokonca 20 ročnú tradíciu, tak som zlanáril môjho mladého partnera a vybrali sme sa do Balatonfoldvár, na turnaj firmy Ecosoft, firmy prevádzkujúcej mimo iného web maďarského bridžového zväzu a fungujúcej aj ako organizátor a rozhodca na viacerých súťažiach. Bolo to dobré rozhodnutie.  Ubytovanie bolo lepšie ako cena, ktorú sme zaplatili, strava výborná a vo veľkom množstve. Personál príjemný a slušný, organizácia výborná. Mňa osobne- aj keď som ranostaj, vždy poteší, keď nemusím chytiť do rúk karty hneď ako si pretriem oči. Alebo keď sa súťaž družstiev hrá na normálny počet rozdaní. Kolo páraku na 30 rozdaní, švajčiar na 10 rozdaní, začiatok hry o 10.30 to sú veľmi prijateľné parametre v porovnaní s našimi dosť strelenými zvykmi. Súťaž družstiev bola prenášaná na BBO, súťaž párov zase vedená pomocou Bridgemate. Výsledky sú vďaka tomu hneď po skončení súťaže a na webe sú publikované kompletné zápisové lístky, pričom hráči po dokončení kola ešte dostali plne informatívne osobné zápisové lístsky. Sledujúc tieto vymoženosti, ktoré sa však stávajú čoraz neodbytnejšie štandardom, začínalo mi byť zrejmé, prečo má táto súťaž také vysoké ocenenie maďarskými majstrovskými  bodmi v porovnaní z inými domácimi súťažami. Sem sa vždy rád vrátim.

Cieľom tohto článku nie je urobiť len reklamu dobrej súťaži, ale zároveň ukázať, že svet okolo sa mení a že máme stále čo dohánať. Uvediem len jednu vec z mnohých. Propagácia našich súťaží. Spoliehame sa na internet, ale žiaľ stále existuje veľa ľudí, ktorí nehľadajú informácie len na internete.  A to už nehovorím o tom, že neviem o tom, že by Maďari niekde naše slovenské súťaže propagovali (opak je pritom pravdou). Výsledok je taký, že len niektorí Maďari vedia o VC Košíc a skor nikto nevie o VC Bratislavy (a to kedysi na túto súťaž chodievali desiatky párov). Totálnu hanbu sme útŕžili vtedy, keď sa ma jedna pani spýtala, či sa v Bratislave  koná nejaká súťaž a keď následne požiadala o pozvánku. Všetci rozdávali pozvánky na súťaže, my sme mohli rozdať akurat smutný úsmev a ospravedlnenie. Na budúci rok teda aj z pozvánkami. A dúfam, že vo väčšom počte. Naozaj sa to oplatí.