Lille, niekoľko poznámok Tlačiť E-mail
Napísal Eduard Velecký   
20. 08. 2012
The Second World Mind Sport Games

Ohľadom tzv. The Second World Mind Sport Games, v rámci ktorých sa konali aj 14th WORLD BRIDGE GAMES - medzi hráčmi a aj funkcionármi sa táto súťaž nazýva skôr bridžová olympiáda, bolo pred začiatkom súťaže veľa nejasností. Dlho nebolo jasné miesto konania, rovnako ako termín konania súťaže. Keď sa ujasnili tieto záležitosti, tak sa viackrát zmenil počet účastníkov súťaže a aj program. Oboje našu prípravu komplikovalo. Mali sme aj interné problémy (ktoré nie je treba preberať, ale ich existenciu tajiť nemienim) týkajúce sa zostavy družstva. Napokon sme sa v pomerne silnej núdzi (Tomčo, Mirka a ja) rozhodli pre Jura Kvočka, čo nám P-SBZ odobrilo viacmenej vopred a neskôr aj oficiálne, ale je zrejmé, že táto nominácia vzbudila prinajmenej prekvapenie. V nasledujúcom texte skúsim našej verejnosti opísať nielen ako prebiehala naša príprava na súťaž, ale hlavne niektoré podľa môjho názoru zaujímavé aspekty súťaže v Lille.

Príprava. Museli sme zosúladiť našu prípravu s Jurovou maturitou, s dvomi prijímačkami na VŠ, prázdninami, musel sa vzdať plánovanej brigády, naviac zrazu sa vynorila možnosť jeho účasti spolu s Kubom vo Vejle, čo by bolo hriech nevyužiť. Mali sme v pláne ísť na míting do Slawy, ale napokon sme to zamenili za Czech Open, čo hlavne víťaznými vencami ozdobení Mirka a Tomčo iste neľutovali a my sme zase boli spokojní s našou hrou v súťaži družstiev. Prípravu sme doplnili o hranie v Piliscabe, v Petržalke u Tomča, ale hlavne na internete, kde sme veľa licitovali a skúšali mnohé, naozaj mnohé novinky, ktoré sme zaradili do nášho licitačného systému, lebo hoci som s Jurom viacmenej nezáväzne hrával 2-3krát mesačne od októbra 2010 a licitačný systém sme mali v písomnej forme, tak licitačný systém profesionálnejšieho typu sme pre toto podujatie museli dať dokopy skoro kompletne. Mirka s Tomčom svoj viacročne budovaný systém skôr doľadovali, spresňovali rôzne sekvencie, ale aj tak strávili veľa času pri príprave na súťaž. Ja osobne som bol s prípravou napokon čiastočne spokojný, ale aj tak som vyrážal na súťaž s veľmi malým srdiečkom - lebo mi bolo jasné, že nás čakajú súperi takej výkonnosti s akou sa naša mlaď ešte nestretla.

Priebeh súťaže a naše výsledky sú asi niektorým známe, a tak sa v rámci reportérskej povinnosti sa o nich zmienim skôr hodnotiaco, podrobnejší opis nájdete na košickom webe z pera T. Menyhérta. Začali sme proti veľmi ťažkým súperom a nezačali sme dobre, lebo sme produkovali veľa chýb. Napríklad som vylicitoval proti JA veľmi ostré 3nt, ktoré dopadli zaslúžene s kontrou za 800 alebo som si proti CA pomýlil systém (hrali sme nové a pomerne komplikované sekvencie po otvoreniach 1nt a 2nt, ktoré som nemal celkom vžité - realistickejšie uvažujúci by hovorili čosi o začínajúcej senilite :-) ) a tak sme miesto jednoduchej hry hrali absurdných 6 srdcí. Postupne sa však naša hra zlepšovala. Zároveň klesala herná úroveň súperov, takže sa dostavili aj prvé víťazstvá. Na túto tému uvediem, že osobne som pred súťažou očakával, že sa môže stať, že vyhráme len 2 zápasy, takže z tohoto uhla pohľadu je konečný výsledok o 100% lepší. Ak však vezmeme do úvahy, že sme určite mali nato, aby sme porazili ako veľmi priemerné Škótsko, tak hlavne turistov z Kene, potom hodnotiaci optimizmus treba znížiť. Mrzia nás aj zápasy, ktoré sme mali dobre rozohraté, ale napokon sme ich prehrali (Argentína, Kanada a hlavne Švédsko). Výhier teda mohlo byť viac a celkové umiestnenie o najmenej 2-3 miesta lepšie. Ak porovnáme výsledok z Lille z výsledkami podobných súťaží (ME a hry v Pekingu, nerátame hry malých federácií), tak víťazstiev bolo menej, ale celkový priemerný zisk VP  je najvyšší (cca 13.5VP) a prvý raz bola prekonaná slovenským družstvom hranica 13 VP. Pomaly, ale iste sa blížime ku zisku 15VP za takúto súťaž, čo bude znamenať, že sa zaradíme medzi európsky priemer. Viem - nie je to pre niektorých vysoká méta, ale dovolím si všetkých uistiť, že pre náš bridž dostatočne náročná.

Niekoľko slov ku výkonnosti našich jednotlivých párov a hráčov. Mirka s Tomčom doma získavajú veľa úspechov vďaka prepracovanému a agresívnemu licitačnému štýlu, pričom súperov veľa razy dotlačia do nezmyslených záväzkov alebo im sťažia cestu ku optimálnemu záväzku. Táto metóda v Lille proti dobrým družstvám v podstate nefungovala, proti slabším len čiastočne. To samo o sebe nebol problém, aj keď nám zisky tohto druhu samozrejme chýbali. Väčším problémom bola slabšia forma páru v card play, ktorá sa prejavila vo väčšom počte strát na ich pomery. Osobne si myslím, že u tohto páru existuje systémové podcenenie card play, ktorého sa treba urýchlene zbaviť a v nasledujúcich 2-3 rokoch by sa mali skôr koncentrovať na túto oblasť. V skutočnosti totiž v podstate platí, že praktická card play má limitovaný rozsah potrebných znalostí a kto ich raz obsiahne, vie ich natrvalo. Ja s Jurom sme mali iné problémy. Museli sme prekonať bariéru vzájomného výrazného vekového rozdielu (Juro bol asi najmladší hráč súťaže, ja zase jeden z tých starších) rovnako ako bariéru rozdielnych bridžových vedomostí a skúseností. Ako som už spomínal, museli sme dať dokopy licitačný systém - to sa podarilo pomerne hladko, lebo Juro je na svoj vek v oblasti licitačnej teórie dobre podkutý a licitačnej teórii naozaj slušne rozumie. Problémom však bola Jurova slabšia zohrávka a neistota v obrane. Na tejto téme sme počas prípravy silne pracovali, ale keďže bridž je zložený z množstva drobných poznatkov, ktoré hráč absorvuje až za istý čas, tak sme túto dieru nemohli zapchať, len trochu zmenšiť. Každopádne bolo príjemné sledovať ako počas súťaže Jurova herná istota rástla a ku koncu súťaže predviedol niekoľko pekných zahratí. Samozrejme, boli aj straty, avšak prispel som k nim aj ja viacerými chybnými rozhodnutiami. Napokon však naše straty neboli tak vysoké ako bolo moje predsúťažné očakávanie a kedže ku koncu súťaže sme súperov dosť nivočili, tak sme súťažou - nepochybne aj vďaka slušnej kôpke šťastia - prešli iste úspešnejšie než sme pre ňou čakali. Oba páry totiž spolu vytvorili dobré družstvo.

Teraz niečo o finančných podmienkach reprezentácie. Vďaka vedeniu SBZ a konkrétne hlavne vďaka prezidentovi SBZ Petrovi Belčákovi, ktorý štátne dotácie pre reprezentáciu vybavuje, má slovenská reprezentácia ojedinelé dobré podmienky ku hre, lebo SBZ uhrádza podstatnú časť nákladov na takéto podujatie. Treba pri tejto príležitosti povedať, že podstatnú časť nákladov, zhruba 2/3, tvorí vložné do súťaže. Samozrejme, aj hráčov súťaž niečo stojí. Napríklad ja s Jurom sme sa po skrátení programu rozhodli z Lille odísť o 2 dni skôr, takže pôvodná letenka a doprava Lille-Brusel ide plne na naše konto. Alebo temer dvojtýždňový pobyt Mirky s Tomčom je tiež finančne pomerne náročný, už keď len vezmeme náklady na stravu (SBZ sa snaží podľa možnosti uhradiť takéto náklady juniorom pri účasti na podobných podujatiach, ale vo vyšších kategóriách to samozrejme nie je zvykom). Hotelové ubytovanie zvykneme voliť lacné, niekedy možno až príliš, napríklad tohto roku sme mali doslova miniatúrnu, sparťansky vybavenú izbu, nuž ale to patrí k veci a konečne na tom istom hoteli bývalo viac výprav, prekvapujúco vrátane Švédov. Nesmierne cenná je aj podpora, ktorú reprezentácii dáva KBK Košice a menovite Vojto Belčák. Táto podpora znižuje osobné náklady hráčov na znesiteľnejšiu mieru a zároveň pri svojom zameraní na podporu pri príprave hráčov povzbudzuje ku kvalitnejšej príprave. Oba druhy podpory reprezentácie sú v našich zemepisných podmienkach skôr raritné (hlavne v porovnaní s Čechmi alebo s Maďarmi, pritom zväzmi početnejšími a výkonnostne zrejme silnejšími) a doslova neoceniteľné. Mám obavy, že skutočnú hodnotu tohto financovania zistíme až vtedy, keď oň nebodaj prídeme.

O Lille a hracej miestnosti. Lille sme videli len čiastočne, na podrobnejšiu prehliadku nebolo času, väčšina našich zhruba 15 minútových púti cez mesto mala 2 fixné zástavky: hotel a hraciu miestnosť. Na základe krátkej exkurzie do centra mesta ale možno povedať, že ide o pekné, zhruba štvrťmilionové mesto s bohatou históriou, ktoré bolo v roku 2004 aj európskym mestom kultúry. V blízkosti Grand Palais, miesta kde sa hralo, bolo postavených viacero moderných výškových budov. Vyzerali prázdne a nevyužité. Európske peniaze alebo dovolenky? Počet obyvateľov Lille zvyšovali rumunskí cigáni, ktorí život domácich a aj turistov svojím žobraním znepríjemňovali. Tábor asi 200 neprispôsobivých - ako píše naša politically correct tlač - práve v tomto období pri Lille zlikvidovali. Neveľmi sa aspoň osobne Francúzom čudujem. Samotný Grand Palais bolo jedno z najlepších hracích miest aké som pre takéto súťaže zažil. Dostatok miesta, dobrá klimatizácia, málo tlačeníc, na toaletu človek mohol ísť aj večer bez štipca na nose. Ak čosi chýbalo, tak to bolo Lavazza café. V minulosti pani Lavazza na takýchto podujatiach pomocou dvoch stolov Lavazza cafe ponúkala výber skvelých káv, samozrejme zdarma. Teraz sme si mohli za 2 eurá kúpiť z bežného automatu žbrndu, ktorej sa doma usilovne vyhýbame. Tak sme kupovali, lebo čo človek pre svoju vlasť neurobí, všakže?

Novinky v organizácii súťaží. Pred začatím súťaže sme mali kapitánsky míting. Pokúsil som sa poslať tam našu mlaď, ktorá angličtinu na rozdiel odo mňa v podstate cicia s materským mliekom, ale dostal som košom a tak som si to odsedel sám, lebo však oni už takýchto predstavení absolvovali neúrekom... Keď som sa dozvedel, že prvý zápas hráme na BBO, tak som sa aspoň pochechtával potešením nad tým ako budú vyzerať tváre mojich shakespearovcov, ked im to poviem a moja odmena bola naozaj sladká. Iné novinky nám oznamovali, že rôzne procesy súvisiace s organizáciou súťaže sú automatizované a nebudú môcť byť menené. To sa týkalo hlavne rôznych trestov, ktoré boli nasadené dosť ostro, počet varovaní bol obmedzený alebo rovno znulovaný, kým ku mnohým trestom sa pridali finančné pokuty od 100 euro vyššie. Na plebs treba proste ostro, nerobíme predsa súťaž pre nich, ale pre rozhodcov, že? Vnímal som to ako obmedzenie práv hráčov a ako som sa neskôr presvedčil, vnímal som to takto právom. Na záver kapitánskeho mítingu nám organizátori pripravili perličku: každý kapitán si mal zájsť ku predsedníckemu stolu pre obálku s heslom umožňujúcim nasadzovania párov do zápasu. Nasledujúcich 20 minút potom pripomínalo boj o chlieb v sýrskej Aleppo. Ďalšou novinkou bola náhodna personálna kontrola hráčov, či so sebou nemajú akékoľvek elektronické zariadenie umožňujúce prenos údajov (notebook, telefón, tablet, ereader, atď). Vyzeralo to zhruba tak, že ku stolíku prišiel rozhodca, hráč musel vyložiť obsah vreciek, obsah tašky, rozhodca zbežne veci prehliadol a bolo hotovo. Kontrolovali nás (teda naše družstvo) asi 5krát. Ak sa našiel telefón, tak dotyčného to stálo 100 Euro a jeho družstvo 2VP. Celkom výnosná činnosť: vôbec sa nezačudujem, ak to nabudúce bude robiť špecializovaná firma. Na takéto veci má totiž WBF zdroje vždy. Trochu však zabrzdím kritický tón. Musím predoslať, že organizácia súťaže fungovala veľmi slušne a nebyť našich nasledujúcich kauz, pri ktorých sme prišli celkovo o 3VP, tak by som nemohol ani slovo povedať. Takto ale mám o čom hovoriť.

Naše kauzy. Najprv nás potrestali za neskorý príchod v druhom kole odňatím jedného VP. Kuriózne na tomto treste bolo hlavne to, že potrestali za neskorý príchod Mirku a Tomča, pričom som si bol istý, že náš pár prišiel ku stolíku neskôr ako oni a my sme žiadny trest nedostali. Odhadoval som, že sme ku stolíku prišli o 2-3 minúty neskôr, čo znamenalo len napomenutie (náš neskorý prichod bola zhoda okolností, bežne totiž chodíme na tieto zápasy najmenej 10 minút pred začiatkom zápasu). Druhý prípad bol oveľa zaujímavejší. V zápase proti Maroku, v tomto rozdaní East otvoril jeden tref, West povedal jedno srdce a ja 2 srdcia ako N. Juro 2 srdcia vysvetlil ako prirodzené, kým ja ako Michaels. Zahájiteľ pokračoval tromi trefmi (zdá sa, že v tomto rozdaní nikto nemal nielen piky, ale ani kára), Juro okontroval a West zopakoval svoje srdcia. Splnil tri plus jedna a zavolal rozhodcu. Rozhodca zistil fakty a po zápase nám oznámil, že výsledok zostáva v platnosti. Tým to bolo pre nás vybavené, ale na druhý deň ráno Mirka s Tomčom na webe zistili, že výsledok bol upravený na nejaký priemer a že sme prišli o 1VP. Procedúra, pri ktorej sme neohlásene a bez možnosti nápravy prišli o 1VP, nás doslova nasrdila. Dozvedeli sme sa, že po zápase Marokánci zašli za hlavnou rozhodkyňou a tá výsledok upravila na nejaký priemer, o čom sme samozrejme nemali ani tušenia. Celú situácie som popísal členovi EBL zodpovednému za rozhodcov, ktorý sa mi za tento incident ospravedlnil, ale náprava nebola už možná. Do tej istej vody sme však vstúpili ešte raz. V tomto rozdaní som ako N otvoril po dvoch pasoch jedno káro a Škótka na Easte licitovala 4srdcia, ktoré Juro okontroval. Na mojej strane som kontru vysvetlil ako negatívnu, kým Juro na svojej strane ako trestnú. Zalicitoval som 5 kár, tie West okontroval, obrana mi dovolila zahodit jeden stratový pik na srdcového kráľa a tak sme získali 10 impov. Škóti protestovali až niekedy po zápase, čo sme sa dozvedeli až pred ďalším zápasom, keď nám to prišiel povedať rozhodca, ktorý zisťoval základné informácie o rozdaní. Túto činnosť sme však nedokončili, lebo sme začínali hrať a dohodli sme sa, že sa o rozdaní porozprávame až po skončení kola. Dotyčného rozhodcu sme ale potom nenašli, zato sme sa dozvedeli, že už existuje nezvratný verdikt o úprave výsledku, lebo uplynula lehota na podanie protestu. Keď sme u predtým spomínanej hlavnej rozhodkyne ústne protestovali proti tomuto opakovanému postupu, tak táto dáma sa nás spýtala, o čo nám vlastne ide - či na dotyčnom výsledku nejako záleží (na letisko v Charleroi pri Bruseli sme šli z Lille autobusom spolu so spominanym šéfom rozhodcov, J. Harsanyim. Ked som mu toto povedal, tak ho skoro bolo treba kriesiť). Tak či onak, s vecou sme nepohli. Dotyčný rozhodca nebol a nebol, takže došlo k dohode, že sa vec sa bude riešiť maňana. Na druhý deň sa Tomčo s Mirkou dozvedeli, že nám dali príslušnú informáciu o spomínanom rozhodnutí včas na emailovú adresu, ktorú nášmu družstvu pridelili. Hlava 22 tým bola uzavretá. Žiadne elektronické zariadenia do hracej miestnosti nemožno nosiť, ale vedenie súťaže nám posiela informácie na takéto média. K veci musím spravodlivo dodať, že ani z hotela sme túto adresu nekontrolovali, proste sme ju (mojou vinou) odignorovali.

Budúcnosť týchto hier. Myslím, že tieto hry, teda olympiáda duševných športov, sú umelá záležitosť. Boom predstavy, že z bridžu bude olympijská disciplína, je mŕtvy rovnako ako dotyčná predstava. Prvé MIND hry sa konali v Pekingu. V Pekingu šlo istým spôsobom aj o režimnú prestížnu záležitosť, keď Číňania obetovali sponzorské financie za svoje víťazstvá a svoju prezentáciu vo viacerých disciplinách. Tento koncept v Lille neexistoval, účastníkov iných hier ako bridž bolo relatívne málo a keby hry nesponzoroval Pierre Zimmerman, tak ktovie ako by bolo a či vôbec by sa súťaž konala. Za týchto okolností majú hry za cieľ akurát ukázať čosi ako súdržnosť duševných športov, čo ale nepochybne komplikuje organizáciu. Myslím, že by bolo najlepšie vrátiť sa ku pôvodnej koncepcii bridžových olympiád.

Kongres WBF. Spolu s hrami sa konal kongres WBF, ktorého sa zúčastnil aj prezident nášho zväzu Peter Belčák. O kongrese bude určite informovať on sám. Peter sa spolu s nami dobre bavil nad tým, že pre funkcionárov bola zorganizovaná bohatá slávnostná večera, kým pre hráčov po slávsnostnom otvorení ponúkli trošku orieškov s oranžádou. Ja som zase spomínal na olympiádu na Rhodose, kde pre všetkých účastníkov zorganizovali temer lukulské hody. A nie raz, ale dvakrát. Nuž ale je kríza a bridž na svetovej úrovni kopíruje organizáciu a spôsoby ekonomických firiem. Rozhodcov pribudlo rovnako manažérov v IT firmách, poplatky stúpli a plebs musí viac poslúchať. Ale sú aj svetlé body. Karty, s ktorými sa na súťaži hraje, organizátori ponúkli krajinám s "poor economy" a tak Tomčo a Mirkou vybavili 600 balíčkov kariet pre nás a pre Čechov. Je to spolu cca 60 kg nákladu, ktorý domov pravdepodobne autom dopravia Jakub s Pavlou a potom sa to nejako rozdelí do klubov alebo osobám organizujúcim súťaže, takže ubudne oprávnených nárekov nad kvalitou tohto nášho kľúčového spotrebného herného materiálu.

Napriek vyššie uvedeným výhradám som sa z Lille vrátil v naozaj dobrej pohode, určite lepšej ako z predošlých súťaží tohto druhu, samozrejme mimo Ptuj. Prispela k tomu veľmi dobrá atmosféra panujúca počas celej súťaže v družstve ako aj vedomie, že omladenie družstva neprinieslo zhoršenie výsledkov, ale skôr naopak. V tomto trende treba postupne pokračovať a treba vytvoriť šesťčlenné družstvo, následne širší káder reprezentácie. Dvere do reprezentácie sú otvorené pre každého, nielen pre mladých hráčov. Dvere do reprezentácie otvára (pokiaľ sa osoba NPC nezmení) predovšetkým hra na kvalitných zahraničných turnajoch (účasť na hlavných domácich súťažiach musí byť automatická) a výsledky dosiahnuté na týchto súťažiach. Zároveň je možné, že na budúci rok v Košiciach, na Hrách malých federácii, budeme môcť postaviť dve družstvá. Je len na hráčoch SBZ, či o účasť na tomto podujatí zabojujú.


 

Nemáte oprávnenie pridať komentár.

Kto je online?

Práve je pripojených:
2 hostí

Štatistika siete

Registrovaných:47
Správ:1773
Odkazov na stránky:72
Návštevy dnes: 25
Návštevy včera: 101
Návštevy/mesiac: 964
Návštevy spolu: 135455
Max.počet/deň: 281
   2016-5-7
Max.počet/mesiac: 2974
   2011-9
Počet strán dnes: 189
Počet strán včera: 375
Strany za mesiac: 2689
Strany spolu: 534668
Roboti dnes: 19