Niekedy v jeseni minulého roku sa v emailovej schránke SBZ objavil zaujímavý email. Odosielateľ, Izraelský bridžový zväz, pozýval naše reprezentačné družstvo na bridžový týždeň do Tel Avivu(5-11.2.2012), pričom ponúkal ubytovanie v kvalitnom hoteli a bezplatný vstup do súťaží. Keď sme získali dostatočné pozitívne referencie o danej akcii a keď s nami komunikujúci manager bridžového festivalu Assaf Lengy potvrdil túto ponuku, tak sme odhodlali vybrať na tento relatívne slušný kus cesty.

Odleteli sme do Tel Avivu z Viedne, v nedeľu, 5. februára. Ubytovali nás v hoteli Dan Panorama. Na obrázku je výhľad z tohto hotela na morskú pláž. Teplota kolísala medzi 15-20 stupňami. Domáci občas aj surfovali.
 

Poďme ale ku bridžu. V pondelok sme začali súťažou družstiev hodnotenou metódou BAM. BAM, čiže Board-a-match je hodnotenie, v ktorom každé rozdanie má rovnakú váhu a teda nie je dôležité, či rozdiel v rozdaní je 1400 alebo 10. Ľubovoľný rozdiel znamená, že rozdanie prehráte v pomere 2-0, kým pri zhode je rozdanie hodnotené ako 1-1. Keďže sme hrali zápasy na šesť rozdaní, tak výsledky mohli byť v rozpätí 6-6 do 12-0.

Keďže organizátori nič nelosovali, tak sme začali zápasom s Čechmi. Päť rozdaní bolo remízových. O našej prehre v pomere 7-5 rozhodlo, že som hlúpo naháňal iluzórnu možnosť padnúť 4piky len raz a napokon som padol trikrát, kým na druhom stole bol výsledok mínus 2. Potom už bolo lepšie, ale len dovtedy, kým sme nestretli naozaj dobré družstvo Izrael Yadlin, ktoré si z nás na oboch stoloch urobilo trhací kalendár a zápas vyhralo v pomere 12-0. Yadlin potom vo finále zastavil český parný valec a vyhral celú súťaž. Naše družstvo sa postupne vyškrabalo do lepšej polovičky poradia, avšak v poslednom kole sme narazili na France Red, kde mimo páru, ktorý potom vyhral hlavnú párovú súťaž, hral aj otecko Bessis spolu so synom Thomasom (spolu vlastnia viacero, odhadom možno až 7-8 titulov z MS a ME). No, aspoň si zahráme proti niekomu. Hneď v prvom rozdaní som dostal čosi ako AJxxx Kx Kx Qxxx a sledoval som tento licit: syn za mnou 1, otec 1, ja pas, za mnou 2, otec pas a bol som na rade v druhej proti prvej hre. Smrdelo mi to blufom (akože to aj bluf bol, papá Bessis zalicitoval pikového dubla), ale napokon som sa neodhodlal vzhľadom na svojich kráľov pod nožom zasiahnuť. Toto porušenie bamovskej taktiky, kde jeden zlý výsledok nemá dopad na ostatné rozdania, nás stálo prehru v tomto rozdaní a prispelo ku celkovej prehre v pomere 9-3, vďaka čomu nás France Red predbehlo o 15 miest. Celkové hodnotenie: málo aktívna hra oboch párov zapríčinila horší výsledok, než sa dalo dosiahnuť.
 

V utorok sa začala súťaž družstiev. Hralo sa opäť na nami neobľúbených šesť rozdaní, ale aspoň nie par partes, ako je nevedno (teda nevedno ako nevedno, lebo ako oficiálny dôvod sa uvádza, že to vraj zvyšuje účasť na súťažiach) prečo v obľube na Slovensku. V kvalifikačnej časti pozostávajúcej z ôsmich kôl, z ktorej do ďalších KO bojov postupovalo 16 najlepších, sme skončili zhruba v polovičke (44/95), čiže veľmi ďaleko od reálnej šance na postup. Pritom sme mali väčšinou prijateľných súperov, ale neboli sme schopní proti nim vyhrávať zápasy vo vyššom pomere, čo je nevyhnutné pre lepšie umiestnenie, nakoľko schopnosť donútiť súperov ku chybám vďaka nátlakovej hre je pre takéto súťaže kľúčová. Z rozdaní, ktoré mi utkveli v pamäti, spomeniem jedno. Mal som -J97653253 A1096. Zapasoval som na prvom mieste, lebo sa mi nepáči otvorenie 3srdcia s kontrolami prvého kola až v dvoch bočných farbách. Partner sa mi odmenil otvorením jeden tref (16+), súper v druhej zasiahol pik s listom typu AKJxxx,Qx,Jxx,x a ja som licitoval 3 srdcia. To je precision štýl ukazujúci dlhé srdcia a menej ako osem bodov. Druhý súper licitoval 3piky, partner 4 srdcia a prišli 4piky. Cuebidol som 5 trefov, partner zase 5kár a keď súper povedal 5 pikov, tak som vyriešil môj problém, či mám alebo nemám licitovať srdcový slem. Zapasoval som, čo bol podľa mňa zrejmý forcing pass a zároveň piková krátkosť. Fajtinko však mal iný názor, dal trestnú kontru a po mojom károvom výnose zahral ďalšie 2 kolá kár, takže súperi si vďaka takto vypracovaným káram zapísali na jednom stole splnených 5 pikov a na druhom splnené 4 srdcia (na sedem treba trafiť impas, čo však až také ťažké nie je), spolu mínus 16 impov. Celkovo družstvo obsadilo o niečo lepšie miesto ako v súťaži BAM: 44 z 96 družstiev. Tentoraz v porovnaní s BAM súťažou hral z našich párov o čosi lepšie náš mix pár. Finále sa teda nekonalo, akurát sme si mohli zakibicovať úvodným KO bojom. Ako kibici sme však priniesli len smolu, lebo ako Bessisovci (proti Rumunom), ktorým som kibicoval ja, tak Češi (proti jednému domácemu družstvu), ktorým kibicoval zvyšok nášho družstva, svoje KO zápasy pomerne hladko prehrali.


Nasledoval hlavný párak. Nazbieralo sa vyše 220 párov, medzi nimi viacero renomovaných domácich a zahraníčných hráčov. Hrala sa dvojkolová kvalifikácia, čo kolo, to 24 rozdaní, najlepších 76 šlo do finále, pričom ku bojovníkom sa postupne pridávali hráči z družstiev, ktoré vypadli v KO bojoch a finalisti súťaže šli do finále priamo, takže napokon hralo finále 80 párov. Konečne sme (týka sa všetkých) začali hrať celkom slušne a v prvom kole sme (teda F a ja) len skutočne dvomi zbytočnými chybami prišli o víťazstvo, keď sme napokon skončili na štvrtom mieste. Oba páry však bez problémov postúpili do štvrťkového finále z prvej dvadsiatky. Finále sa hralo v štvrtok, v ôsmich sekciách, 5 kôl po desať rozdaní. Oba naše páry sa vo finále držali dobre. Pár Henc-Velecký podal vyrovnaný výkon počas celej súťaže, v každom kole vrátane kvalifikácie získal nad 50% a napokon skončil na 14 mieste. Dobrá card play týchto dvoch hráčov dáva predpoklady aj na lepší výsledok a aj mohlo byť o zhruba desať miest lepšie, ale to by si Fajtinko musel odpustiť svoje licitačné debakle (napríklad nezasiahol majúc AKQJx v trefoch a eso vedľa, potom s tým istým listom "rafinovane" nekontroval 3NT a dokonca ani 5trefov, pričom partner zvieral v ruke tiež jedno eso a bočný mariáš) a ja zase by som si mal odpustiť svoje nervózne reakcie v takýchto prípadoch. Výborný výkon podali Mirka s Tomčom, ktorí sa dokonca 2 kolá pred koncom vyškrabali na šieste miesto a nebyť katastrofálneho predposledného kola (27%) by atakovali aj vyššie miesto. Silou tohto páru je nátlaková hra, ktorá stavia súperov pred neustále problémy. V poslednom kole dokázali svoju mentálnu silu, keď po predošlom 27% výsledku nahrali skoro 67% a mimo iného sa "pomstili" Bessisovcom za súťaž BAM, keď im prilepili dve nuly a možno ich tak pripravili o prvenstvo, kým oni poskočili po tomto kole o osem miest hore, na celkové 16 miesto. A čo sa týka našej skutočne priateľskej československej rivality, tak kým v súťažiach družstiev sme skončili za Čechmi, tak teraz to bolo naopak. Keď neprší, tak aspoň kvapká.

Teraz niečo o organizácii. Najprv doprava. Z hotela nás usporiadatelia na miesto hrania vozili autobusom, rovnako aj späť. Hralo sa v jednej hale na výstavisku, vzdialenosť od hotela asi 20 minút jazdy. Miesto hrania, sála, stolíky, stoličky, klimatizácia, hracie škatule, bidding boxy, atď, bolo tak akurát. Bolo tam aj pomerne čisto, lebo zopár upratovačov bolo neustále v permanencii, takže človek mohol odskočiť na toaletu bez kyslíkového prístroja (nie ako v Poznani alebo v Bonne). Za to bola slušná tlačenica okolo bufetov, hlavne na kávu, čo bolo zvláštne, lebo izraelský bufet cenovo tromfuje náš interhotel. Kto si nechcel kúpiť kávu, si mohol kúpiť Lexus alebo vysávač od obchodníkov, ktorí na niekoľkých stoloch mimo hracej sály (ale Lexus priamo v nej) skúšali využiť túto príležitosť. Ak už spomínam tlačenicu, tak najväčšia bola samozrejme okolo výsledkových tabúľ. Keď takéto čosi vidím, tak vždy premýšľam nad tým, čo bráni organizátorom väčších súťaží vylepiť výsledky aspoň na troch miestach. Žeby lenivosť? Ech, zanechám takéto rýpanie a radšej popíšem niečo bližšie. Karty sme v súťaži družstiev a v súťaži BAM rozdávali ručne. Pre KO súťaže družstiev však už boli namiešané počítačom, ale pomerne úsporne, ak sa nepletiem, tak len 2 sady pre osem zápasov. V párovej súťaži už boli samozrejme namiešané všetky. Výsledky sme zapisovali na zápisové lístky, bridgemate sa nevyskytol ani náhodou. Vraj z ekonomických dôvodov, lebo takéto veľké súťaže organizuje izraelský zväz len 2krát ročne a potom by na ne padal prach. Aby boli výsledky počítané skôr, tak zápisový lístok má svoju kópiu a originál sa 3 kolá pred koncom posiela výpočtárom, ktorí takto získavajú istý náskok. Fungovalo to slušne, ale bridgemate je lepší a samozrejme rýchlejší.

Pár detailov okolo hry. Mimo krátkeho uvítania nebol žiadny úvod, kde by sa dlhočizne vysvetľovalo, kam treba preniesť bordy alebo ako treba alertovať. Sadni si ku stolu a hraj, tak znie motto. Na stole je umiestnený štítok z jeho číslom, kde je napísané, kam máš dať karty po ukončení hrania a to by malo stačiť každému, lebo je zrejmé, že pár putuje iným smerom. Alertovanie? Súper otvoril 1nt a jeho partner automaticky dodal 15-17 bodov. Alebo súper otvoril 1nt, jeho partner alertoval a hneď dodal 12-14 bodov. Rovnaké pravidlo platilo aj pre otvorenia 1tref alebo 1káro, kde domáci automaticky vysvetľovali dĺžku vo farbe alebo komentovali otvorenie ako better minor (raz som vďaka tomu vyrobil nulu, lebo som uveril po otvorení 1káro a keď hlavný hráč mal v trefoch KJx, tak som mu dal lepšie kára a on šibal mal tri malé). Pre hru platili tvrdé časové limity, v párovej súťaži to bolo napríklad púhych 14 minút na 2 rozdanie vrátane striedania. Súťaž teda z časového hladiska radostne odsýpala, ale na druhej strane, za prekročenie času sa neudeľovali žiadne trestné body a okolo týchto hráčov väčšinou nikto nebol, organizátor/rozhodca sa proste spoliehal nato, že vec sa prirodzene časovo zrovná, čo sa aj bežne stalo.

Ešte pár slovíčok na tému úrovne hry. Izraelský bridž má dobré meno a širokú základňu hráčov. Očakávali sme teda aj vysokú kvalitu hry, ale tieto očakávania neboli celkom naplnené a herný priemer sme v podstate zhodne hodnotili ako trochu nižší než je povedzme na súťažiach v okolitých krajinách. Mám dojem, že aj časť domácej elity sa súťaže nezúčastnila - ale to neviem z istotou, lebo mená domácich hráčov neboli písané latinkou a tak boli pre nás neriešiteľnou hádankou. Veľa domácich párov boli staršie manželské páry. Boli k nám zvyčajne veľmi milí, informovali sa, odkiaľ sme, v zapätí odznelo úprimné welcome a potom otázka, že čo je to to canape, ktoré hráme. Ak už welcome, tak počas celého pobytu sa o nás starali manželia Raja a Harry. Harry opustil Slovensko v roku 1949 ako päťnásťročný, doteraz hovorí naozaj výborne po slovensky, denne sleduje dianie v bývalej domovine a slovensky naučil aj svoju polovičku. Bolo radosť stretnúť takýchto ľudí. Vôbec Izrael na nás pôsobil pozitívne, napríklad sme počas celého pobytu nevideli policajtov, akurát v piatok boli okolo prepchatého trhoviska (blížil sa "koniec sveta" v podobe soboty) inštalované bezpečnostné zábrany a okolo nich stáli pracovníci bezpečnostných služieb. Menej ako policajtov bolo len cenových nálepiek na tovare, lebo tých nebolo vôbec. Nuž ale to je už nebridžová téma.
 

Záverom mám milú povinnosť poďakovať P-SBZ za to, že nám umožnilo hranie na tejto súťaži.