German Trophy je nová bridžová súťaž v európskom kalendári, jej druhý ročník sa konal v dňoch 3-5. júna v Bonne, Bad-Godesbergu. Súťaže, ktorá naväzuje na bonnský National Cup, sa zúčastnilo aj družstvo Slovenska.
K výsledku: družstvo vyhralo skupinu E (odmena 300 Euro), ale nesplnilo interný výkonnostný cieľ, ktorý predpokladal umiestnenie v skupine C a vyššej. Celkové výsledky súťaže, ktorej sa zúčastnilo viacero špičkových európskych hráčov, nájdete na livetickeri. Na webových stránkach je k dispozícii aj kompletný informačný servis, čiže zápisy všetkých zápasov, zápisy rozdaní, butlery, atď.
Pozrime sa na German Trophy z hľadiska organizačného. Model súťaže je pomerne komplikovaný, ale na veľkých európskych súťažiach tohto druhu už vžitý. Vyzerá to v zásade takto:
- najprv účastníkov rozdelia do málopočetných (v našom prípade to bolo päť družstiev) kvalifikačných skupín, v ktorých sa hrajú zápasy s každý s každým
- víťazi kvalifikačných skupín postúpia do finále A, družstvá z druhého miesta do finále B a zvyšok do finále C
- následne sa odohrajú ďalšie kolá švajčiarskym spôsobom (v našom prípade tri), po ktorých prvé družstvá z nižších skupín si vymenia miesto z poslednými družstvami z vyšších skupín, pričom počet zostupujúcich a postupujúcich môže mať nejake špecifiká
- predošlý bod sa zopakuje ešte najmenej raz
- a nasleduje posledná časť súťaže, v ktorej sa účastníci rozdelia podľa predtým dosiahnutého poradia do viacerých skupín z rôznym počtom členov, pričom v početnejších a vyššie umiestnených skupinách sa pokračuje švajčiarskym sposobom, kým v tých nižšie umiestnených sa odohrajú posledné tri kolá systémom každý s každým. A je koniec.
Toľko ku hraciemu systému. Teraz sa pozrime ako to vyzeralo v praxi. Všetky stoly so "záclonami", všetky samozrejme vybavené bridgematami. A pozor: na všetkých stoloch sa v každom kole hrali tie isté rozdania. To je samozrejme vítané pre hráčov z hľadiska ich vzájomného porovnania, ale kladie výrazne nároky na organizátorov z hľadiska prípravy rozdaní a ich distribúcie. Ešte komplikovanejšie to bolo v úvodnom kvalifikačnom štvorkole, lebo to sa hralo kvázi patton systémom a tak rozdania, ktoré sme povedzme ako NS odohrali v prvom kvalifikačnom kole, hrali naši partneri z družstva až v druhom kvalifikačnom kole. To zároveň znamenalo, že medzi týmito štyrmi kolami nemohla byť žiadna prestávka a úvodných 32 rozdaní sa odohralo prakticky nonstop, akurát po ôsmich rozdaniach sa zmenili súperi. Tu aj došlo ku istým zdržaniam v ináč dobre fungujúcej nemeckej organizácii, lebo organizátori dôsledne kontrolovali, či družstvá sedia na správnych miestach. Celkovo bol tento úvodný, skoro 4 a polhodinový úsek hry, naozaj dosť namáhavý.
Ak už spomínam časové aspekty, tak po každom úseku hry zvykla nasledovať 90 minútová prestávka (ak sa samozrejme v ten deň hra neskončila). 90 minút je podľa môjho názoru ideálna doba na prestávku a počas nej sme zvládli vyhľadať nejakú reštauráciu alebo bufet, najesť sa a zotaviť sa pre ďalšie kolo. Ešte pár perličiek ku časovým aspektom. Je štandardom, že počas hry hráča nikto nenáhaňa. Ja podľa mojej mienky nehrám ani pomaly a ani rýchlo, som proste akýsi časový priemer, ale trebárs na VC Košíc som aspoň 5-6 krát počul osobné upozornenie od rozhodcu: čas. Pokladám takýto postup za rušivý a nevhodný, za postup, ktorý uberá na kvalite súťaže a uprednostňujem decentnejšie postupy pre kontrolu času a zároveň menej penalizujúci prístup. V Bonne na informačnom monitore bežia hodiny, takže každý si môže pohľadom skontrovať čas. Ku koncu hry sa občas ozve gong, ohlasujúci, ze zostáva ešte 10, 5, 0 minút. Zároveň s "padla" začínajú pomocníci rozhodcov (dorastenci) zberať rozdania zo stolov a ak niektoré rozdanie ešte nezačali hrať, nuž tak sa hrať nebude. Trestné body za čas pravdepodobne existovali, ale veľké uplatnenie nenašli. A ešte čosi. Ak má hráč problém a premýšľa o ňom, premýšla o ňom dlho, tak súper trpezlivo čaká a nevykrikuje rozhodca, reklamujem čas. Je mu totiž zrejmé, že sa môže a aj pravdepodobne ocitne v reverznej sitácii a potom môže očakávať podobný chápajúci postup od súperov. Samozrejme, sú aj výnimky. Tomčáni reklamoval Brown Sticker konvenciu u súperov, rozhodca rozdanie zrušil a pridelil nám 3 impy. Napajedený a malicherný súper na nich následne zavolal rozhodcu, že hrajú pomaly. Ešte ku odobratým rozdaniam (tento prípad sa nám stal dvakrát) perlička: v zápase s Ruskom, ktorí Rusi hrali naozaj dobre a rozobrali nás, nám odobrali rozdanie, kde Rusi hrali 6kár mínus jedna a tak sme pravdepodobne prišli o jediný slušný zisk. V inom zápase už mladík obsluhujúci rozdania odnášal posledné rozdanie, ale kedže u stolíka sedela funkcionárska šarža, tak nám rozdanie nechal. Súperi následne po 5 minútovej licitácii vylicitovali brilantný slem, ktorý naši v druhej miestnosti nelicitovali. Chudobnému aj z hrnca vykypí.
Ešte ku hraciemu prostrediu. Sála bola velikánska, ale klimatizácia nebola najlepšia, ale celkovo bolo prostredie akceptovateľné. Aj pomocné priestory boli dostatočne veľké, takže tlačenica nebola nikde (spomínal som na Piliscabu, kde sa dostať od jedneho stolíka ku druhému vyžaduje temer artistické umenie). V sále fungoval bufet, cena fľašky minerálky za "ľudové" 3 eura bola spojená zo zákazom akýchkoľvek vlastných donesených tekutín alebo stravy. Pomstili sme sa na záverečnom ceremionáli skomzumovaním adekvátneho množstva koláčikov.
Nuž, toľko zo "zákulisia" tejto súťaže. Mne sa tam - aj keď cesta od našej krásavice na Dunaji do Bonnu trvala 9 hodín a smerom späť to bolo pre prietrž mračien a veľký trafic zhruba o 90minut horšie - páčilo. A keď na rok ukecám družstvo, tak pôjdeme opäť. Môžete sa pridať, cieľom tohto textu bolo poskytnúť nejaké základné informácie o príslušnom bridžovom prostredí, aby ste nešli uplne naslepo.
|
