Za bridžom v Reichu

Dostali sme pozvanie na German Trophy. Do Berlína. Nuž sme šli. Mirka (M. Kemeňová, Tomčo (J. Tomčáni), Fajtinko(M.Henc) a ja. Vďaka German Trophy spoznávame Nemecko. Predtým sa táto súťaž hrala kdesi pri Bonne a boli sme tam v rovnakej zostave. Oboje je síce trochu ďaleko od Slovenska, ale zase je to ešte znesiteľné, vyžaduje to zhruba osem hodín cesty autom.

Hralo sa v Maritim hoteli. Je to rozľahlý hotel s viacerými prepojenými budovami, dlhočiznými chodbami ako v Pentagone. A mal skvelú bridžovú sálu. Priestrannú, svetlú, s pohodlnými stolmi so záclonami. Jedna z najlepších hracích miestností akú som zažil.

Nemci sa ako organizátori vyznamenali. Súťaž bežala ako hodinky. Zaujímavé bolo výrazné nasadenie organizátorov, aby sa dal spočítať Butler. Na všetkých stoloch sa v každom kole hrali tie isté rozdania, čo znamenalo prípravu 30 sád pre 17 kôl súťaže, spolu teda vyše 4000 rozdaní. Pokúsil som sa odhadnúť, koľko času treba na prípravu takýchto rozdaní. Nemajúc žiadne skúsenosti s dealing strojmi, pozrel som si toto a toto na youtube. Vyzerá to pohodovo, ale príprave takýchto rozdaní vyžaduje ďalšiu dodatočnú časovú réžiu, takže aj keď dealer zvládne jeden bord so všetkým okolo neho za povedzme 30 sekúnd, tak stále ide o desiatky hodín práce, v našom prípade zhruba o 30 hodín. Alebo to majú nejako lepšie mechanizované? Mimochodom, na sále neexistovali žiadne odkladacie stoly. Pre jeden zápas bola jedna sada bordov. Výmenu bordov zaistili organizátori. V jednom rohu sály výmenu bordov zaisťoval napríklad zhruba desaťročný chlapec a treba povedať, že to robil nenápadne a bezchybne. Dôsledok takto organizovanej výmeny bordov je ten, že na sále bolo akosi kľudnejšie a tichšie. Alebo. Na každom stole sa nachádzal zoznam hráčov v nezničiteľnom obale, z ktorého sa dali vyčítať pridelené identifikačné čísla hráčov, ktoré sme zadávali do bridgematov (druhej generácie). Následne sa objavili mená hráčov, takže aspoň polovička stola vedela exaktne proti komu hrá. Aj takto sa prejavila jedna z výhod internetovej pred registrácie do súťaže.

Pomerne prísne sa dodržiaval aj časový rozpis hry, viac však pri začiatku kola ako pri jeho ukončení. Hrali sme osem rozdaní za sedemdesiat minút. Už vidím, ako sa niektorým pretáčajú panenky pri tom časovom luxuse, ale na druhej strane je tých zhruba 9 minút na rozdanie štandard pri hre so záclonami.

Deň po skončení súťaže sa všetky rozdania a všetky výsledky objavili na internete. Vrátane butlera sumarizačného, pre dané kolo, pre dané rozdanie a vrátane priemerov. Skvelý materiál. Mali sme napríklad diskusiu, či v jednom rozdaní sú 3 srdcia priveľa alebo je to normálny záväzok. Situáciu skresľovalo delenie srdcovej farby 6-0, ktoré záväzok kládlo 3 krát nie. Lenže internetový zápis ukázal, že tento záväzok hrali na sále len 2 páry, čím sa problém úrovne tohto záväzku jasne vyriešil.

Hrací systém bol komplikovaný. Hralo 59 družstiev. Najprv nás rozdelili do skupín po šesť družstiev, jedna skupina ich mala päť. Zahrali sme si každý s každým. Prvú dve družstvá šli do áčka, zvyšok so béčka a céčka. Potom sa rôzne postupovalo a zostupovalo, pričom sa odohralo takto 12 kôl. Najsilnejšia skupina bola v každom kole dotovaná dvomi VP, druhá najsilnejšia jedným. Nemám to rád, nepokladám to za dobré riešenie.

Nebol by to bridž, keby sa nejaké bugy nenašli a to dokonca aj u precíznych Nemcov. Mohli sme si pomocou magnetického štítku vytlačiť po zápase rozdania. Problém bol v tom, že program tlačil niektoré rozdania niekedy naopak. Naopak znamená, že zapísal záväzok na opačnú linku, ale impy pridelil správne. Mali sme z toho naozaj hokej. Zvedavý Tomčo sa aj popýtal, ale zodpovedný za skórovanie len vyvrátil oči. Zábavné bolo, že pár minút po skončení zápasu dostali elektróny rozum a vytlačili zápisový lístok bezchybne.

Pred súťažou sa ukázali aj iné než už spomínané výhody internetovej registrácie. Vďaka nej bolo hodinu pred súťažou hotové losovanie súťaže a celý rozpis bol na informačných tabuľkách dokonca dvojmo. Áno, počujete dobre: dvojmo. To mi pripadalo ako porušenie nepísaného organizátorského kánonu o maximálne jednom výtlačku. Mimochodom, aj tak bola u tabúľ tlačenica, čo je pochopiteľné, veď nás bolo vyše 250.

Pred súťažou sme dostali aj pekný buletin zo zostavami a propozíciami súťaže. Dostali sme aj zvláštny buletin venovaný afére Wladow-Elinescu. Bol v nom text odvolania a aj správa, že Nemci utvorili vlastnú komisiu na skúmanie hry tohto páru. Bude mať roboty nad hlavu, lebo na jednej strane uznanie ich viny hádže tieň hanby na výborne fungujúci a úspešný nemecký zväz, na druhej strane ani doma nemajú crazy dochtori ani zďaleka najlepšiu povesť hlavne vďaka ich občas neúnosnému správaniu sa (medzičasom sa správa komisie objavila a potvrdzuje vinu nemeckého páru).

K rozhodcom trochu z iného ako odborného hľadiska. Z akéhosi nepochopiteľného dôvodu som vzal so sebou len jeden výtlačok CC. Tak som poprosil jedného z rozhodcov o kópiu. Mal som so sebou slovenskú konvenčnú mini kartu v anglickom jazyku. Je to obojstranný formát A5. Rozhodca mi doniesol ku stolíku jej presnú kópiu, na jednom liste, čiže obojstrannú a prázdne miesta odstrihnuté, pritom preloženú do formátu v akom bol originál. Úžasné, že? Keď takéto čosi zažijem u nás, tak neviem, či sa moja paradigma z takejto rany spamätá :-).

Ak už spomínam rozhodcov, tak ešte jedna historka. V nedeľu ráno sme sa pobalili, veci dali do auta a šli sme hrať. Už som kľudne sedel u stolíka, keď som zistil, že bez okuliarov. Slepý bridž nemôžem hrať, tak dobre naozaj nehrám :) a tak som 20 sekúnd pred začiatkom kola šiel pre okuliare do garáže. Trvalo mi to 5 minút. Po mojom návrate prišiel ku stolíku rozhodca, naklonil sa v podstate len ku mne a prehovoril tak, že som to viacmenej počul len ja: Dear sir.... následne mi s ospravedlním vysvetlil, že dostaneme trest 1VP za môj oneskorený príchod k zápasu. Aj tak sa dá informovať hráča o jeho previnení a následnom treste.

Mimo tejto veľkej miery ochotného a slušného prístupu všade, kde sa to dalo urobiť, súťaž charakterizovala aj istá veľkorysosť. 100 percent vkladov šlo na ceny. Časť zahraničných družstiev, medzi nimi aj my, mala odpustené vložné 300 euro. Dohoda znela tak, že nám túto sumu strhnú z potenciálnej výhry. Vyhrali sme 300 euro, ale nemecký seniorský majster sveta, šéf nemeckého bridžového zväzu DBV, pán Wenning, neprijal naše vrátenie výhry.

Ku hre. Zo začiatku sa nám nedarilo. Po malom prievane sa hra, respektíve výsledky výrazne zlepšili. Či pre prievan alebo to bol len paralelný jav, neviem - zlé jazyky z družstva hovorili, že šlo len o paralelizmus. Začali sme dosť vysoko vyhrávať, ale v poslednom kole nás zastavili nemecké "babičky". No babičky ako babičky. Bolo totiž podozrivé, že majú CC plnú rôznych konvencií, medzi nimi napríklad Gazilli, ktorá je naozaj dosť zložitá a ja osobne som sa ju na staré kolená odmietol naučiť. Gazilli mala špeciálny test v zápase proti nám. Babička zahájila 1pik s listom KJxxxxx,Qxxx,A,A a licit šiel gazillovsky takto: 1pik-1nt-2trefy. Teraz Tomco zasiahol 3trefy a dostal kontru. Čo urobíte ako zahájiteľ? Babička mykla plecom (možno si v duchu povedala, že musí tento teoretický problém neskôr vyriešiť), ale zapasovala a zinkasovala 14 impov. Po zápase sa ukázalo, že babičky boli nemecká dámska reprezentácia, jedno z najlepších európskych ženských družstiev.

S babičkami sa viaže aj jedna naozaj ojedinelá story. Zohrával som 4piky. Asi v piatom zdvihu som tromfol som smerom ku pik esu na stole a pomenoval ho. Moja babička pridala káro štvorku a druhá babička potom prekvapujúco zaklapla dvierka na záclone. To sa robí vtedy, keď sa súper chce dodatočne niečo povypytovať. Využil som príležitosť a popýtal som sa na význam káro štvorky. Vraj count. Veľmi sa mi to nezdalo (kára som mal na linke dva-dva a na stole bolo vidieť dubl kráľa), že by to bol count, ale čo už... Na druhej strane stola bolo celkom ticho, Fajtinko a jeho babička si evidentne výdatne dopisovali. Uplynulo 5 minút. S mojou babičkou sme si už mohli vymeniť fotky vnúčať alebo psíkov, začal som byť mierne nervózny. Ako som sa neskôr dozvedel, na druhej strane bola výmena informácií pomerne jednoduchá: povedali si, že my musíme mať nejaký veľký problém, keď to trvá tak dlho. Po vyše desiatych minútach, keď nám na posledné dve rozdania zostalo asi sedem minút, som privolal rozhodcu. Neviditeľná druhá babička bola dosť naštvaná. Dozvedela sa totiž, že nik z nás nechcel zavrieť dvierka. Mňa v súvislosti s diskusiou o hodinách v článku S časom prosím opatrne napadlo, že komu by sa počítal tento čas :). Rozhodca však tento problém neriešil, len nás ukľudňoval, že času budeme mat dosť.

O druhú story som sa zaslúžil sám. Ako začať? Snáď tak, že súčasťou nášho licitačného systému Mixmax je aj systém špeciálnych transferových blokových otvorení. A tieto otvorenia zo systému občas vyradíme a nahradíme štandardnými, inokedy zase zaradíme. Pred súťažou sme ich zaradili. Zaradiť takúto konvenciu tesne pred súťažou je typické ťahanie čerta za chvost, ja s tým mám kopy zlých skúsenosti, ale teraz som sa domnieval, že predsa len ide o iný prípad, len akýsi refresh systému. Bol to omyl. V prvej proti druhej som dostal nasledovný list: AKxxxx, 10xxxx,x,J. Plne ma zaujala téma ako vysoko mám otvoriť. Dva sa mi zdalo málo (mám len 6lt), štyri zase predsa len príliš drsné. Zvolil som teda 3piky. Bingo, lebo 3piky je pri zaradení konvencií štvorstupňový blok v trefoch. Za mnou pass, Fajtinko odskočil na 5 trefov. Trochu čudné, Fajtinko veľmi neblokuje, lebo vraj nehorí, času dosť, ale mne stále nezapínalo. A to som večer predtým partnerovi pripomínal, aby nezabudol na naše transferové otvorenia. Hráčka na štvrtom mieste dala pomerne zúfalo kontru, ja som pasoval a hráč za mnou odskočil na šesť kár. F vyniesol trefovú dvojku. Aha, počíta so šnapom a chce si prebiť pik. Smola partner, mám singl. HH zohrával, zohrával a zohrával a napokon padol z beznádejného záväzku trikrát. Na stole mal medzi iným v trefoch Axx, v ruke Qxxx a výnos s istými rozpakmi zabil esom. Ako ináč: privolal rozhodcu. Rozhodca zistil skutkový stav, spýtal sa ma, prečo som otvoril 3 piky (nealertoval som ich) a po zhruba pol hodine sa vrátil s tým, že potvrdil výsledok (nič iné mu ani nezostávalo, lebo naša CC ukazovala, že informácie a licit partnera bol v zhode s tym, co bolo v CC). Súperov neukľudnilo ani moje ospravedlnenie. Mimochodom, ich partner na druhom stole otvoril pik a potom hral 4srdcia s kontrou za mínus 1400, takže nielen ja som asi ospravedlňoval. Najviac zo všetkých však žiaril Fajtinko. Myslím, že túto historku bude dávať k lepšiemu a príslušne okorenenú ešte aj na mojom kare :-).